Podmieňovanie
Podstatou tohto druhu učenia je utváranie podmienených reflexov (dočasných nervových spojov, asociácií v mozgu). Podmieňovanie sa zvykne deliť na klasické (Pavlov) a inštrumentálne (Skinner). V školskom prostredí na základe tohto druhu učenia možno vysvetliť rôzne druhy zautomatizovaných pohybov, napr. vstávanie pri vstupe učiteľa do triedy, prežívanie trémy pred skúšaním a pod.
Percepčno-motorické učenie
Percepčno-motorické učenie (senzo-motorické učenie) prebieha pri osvojovaní si manuálnych zručností, návykov, motorických operácií. Zahŕňa široké spektrum činností, ako napr. bicyklovanie, hra tenisu, plávanie, hra na hudobnom nástroji, ručné práce, ako napr. vyšívanie, pracovné činnosti a pod. Začína sa už v ranom detstve výcvikom základných hygienických návykov a sebaobsluhy. Jeho podstatou je vypracovanie vizuálnej motorickej koordinácie.
Senzo-motorické učenie prebieha v dvoch etapách:
Senzo-motorické zručnosti sa rozvíjajú tak, že pohyby sa stávajú presnejšími, koordinovanejšími, spájajú sa do celkov, rytmizujú sa, prípadne automatizujú.
Kognitívne učenie
Kognitívne učenie tvorí skupinu viacerých druhov učenia, pri ktorých zohrávajú dôležitú funkciu poznávacie funkcie, hlavne myslenie. Do tejto kategórie zaraďujeme: verbálne učenie, učenie pojmové a učenie riešením problému.
Verbálne učenie
Podstatou verbálneho učenia je osvojenie si sledu odpovedí, ktoré majú verbálny, slovný charakter. Pri verbálnom učení sa uplatňujú asociačné zákony, konkrétne zákon čerstvosti a častosti. V školskom prostredí sa tento druh učenia vyskytuje najčastejšie.
Pojmové učenie
Podstatou pojmového učenia je osvojovanie si spoločnej odpovede na odlišné podnety, ktoré však popri svojej odlišnosti vykazujú nejaké spoločné črty. Pojmové učenie má v škole veľký význam, lebo rozvíja myslenie žiakov. Pri pojmovom učení sa stretávame s dvoma procesmi: ide o tvorenie pojmov a osvojenie si pojmov. Tieto procesy sa vyskytujú spolu, vzájomne sa doplňajú a práve ich kombinácia sa nazýva pojmovým učením. Pri utváraní pojmov sú najdôležitejšími procesmi analýza a syntéza, významné miesto má proces abstrakcie a generalizácie.
Učenie riešením problému
Riešenie problému sa považuje za druh učenia, pretože úspešný pokus riešiť problém vedie k zmene, k modifikácii správania učiaceho sa. Riešenie problémov môže mať jediné riešenie a vtedy hovoríme o problémoch s fixným riešením alebo viac riešení, ide o tzv. problémy s otvoreným koncom. Pri problémoch s fixným koncom sa uplatňuje konvergentné myslenie. Na rozdiel od toho problémy s otvoreným koncom, ktoré nemajú jediné riešenie, vyžadujú od riešiteľa divergentné myslenie.