Znevýhodnený žiak v bežnej triede prežíva túto situáciu ako záťaž, môže sa cítiť neisto, nemusí chápať verbálne i neverbálne prejavy spolužiakov, učiteľov, zmysel učiva.
Svoje nedostatky a odlišnosť si zväčša uvedomuje a prežíva to ako frustráciu a stres. Autokauzalita sa prejavuje v tom, že problémy, s ktorými sa stretáva, interpretuje ako následok vlastnej neschopnosti. No nie je ani zriedkavé, keď iných vníma ako nespravodlivých.

Neschopnosť zvládať problémy vyústi v obranné mechanizmy ako napr.: stiahnutie sa – inhibícia, vyhýbavé správanie, tendencia k útočnosti. Pokiaľ nie je v triede tento žiak akceptovaný, prežíva nedostatok citu spolupatričnosti, ktorý je v období školského veku veľmi dôležitý. Jeho sebavedomie je často neadekvátne, chýbajú mu skúsenosti a možnosť porovnávania sa s podobne znevýhodnenými vrstovníkmi, a preto prijíma názory iných pre neho dôležitých dospelých ľudí (Vágnerová, 2005).

Za veľmi dôležité považujeme to, aby učiteľ uviedol pozitívne aspekty prítomnosti žiaka s postihnutím v bežnej triede.