Charakternosť človeka sa prejavuje schopnosťou zorganizovať a zharmonizovať svoj vnútorný život a svojou činnosťou smerovať k cieľom, ideálom, ktoré si človek vytýčil. Konanie usmerňované vôľou zohráva v tomto procese dôležitú úlohu, smerujúc od uvedomenia si cieľa, nájdenia prostriedkov k jeho dosiahnutiu a vytrvaním v činnosti.

Charakter plní funkciu sebariadenia – autoregulácie, čiže ide o kvalitatívne vyššiu formu ako riadenie vonkajšie. Pri formovaní charakteru sa možno opierať aj o taxonómiu základných cnostní a hriechov vychádzajúcu z kresťanstva (Kohoutek, 2008).

Medzi základné hriechy v kresťanstve, resp. negatívne charakterové vlastnosti zaraďujeme: pýcha, lakomstvo, závisť, smilstvo, nestriedmosť, zlosť, hnev a lenivosť.

Medzi základné cnosti možno zaradiť: skromnosť, štedrosť, prajnosť, mierumilovnosť, cudnosť, striedmosť a činorodosť.

V súčasnosti existujú viaceré programy zamerané na rozvíjanie vybraných vlastností charakteru. Lickonov program (1992) je jedným z tých programov, v ktorom je kľúčovou stránkou mravný vývin žiakov, pričom kľúčovými hodnotami sú rešpekt a zodpovednosť.

Podstatou dobrého charakteru sú tri komponenty: mravné poznanie, mravné cítenie, mravné konanie (Vacek, 2008).