Medzi súčasné vplyvné teórie inteligencie možno zaradiť Cattelov-Hornov-Carrellov model (McGrew, 2005), skrátene model inteligencie C-H-C, ktorý je založený na kombinácii Cattell-Hornovho modelu fluidnej a kryštalizovanej inteligencie a štandardného multifaktoriálneho modelu kognitívnych schopností Carrolla. Model C-H-C vychádza z výskumného presvedčenia, že kognitívne schopnosti existujú v troch vrstvách. Prvou je najnižšia vrstva, tzv. stratum, ktorú tvorí približne sedemdesiat úzko vymedzených schopností, druhú vrstvu tvorí osem až desať širších schopností a tretia vrstva je tvorená jednou všeobecnou intelektovou schopnosťou, označovanou ako g-faktor.

Z danej teórie vychádza metóda testovania kognitívnych schopností Woodcock-Johnson International Editions (2003) batéria testov merajúca kognitívne schopnosti v siedmich výskumne spoľahlivo overených faktoroch: fluidná inteligencia, kryštalická inteligencia, dlhodobá pamäť, krátkodobá pamäť, sluchová percepcia, procesuálna rýchlosť a vizuálno-priestorová orientácia. Diagnostiku kognitívnych schopností môže učiteľ realizovať len orientačne, na základe pozorovania výkonnosti žiakov v jednotlivých kognitívnych procesoch a môže ako prvý rodiča, psychológa upozorniť na ich nedostatočný vývin.

Keď sa potvrdí deficit vo vývine kognitívnych procesov, je potrebná ich stimulácia prostredníctvom viacerých intervencií, ktoré sú v kompetencii psychológa alebo špeciálneho pedagóga.