Najpočetnejšiu skupinu žiakov v rámci zdravotného znevýhodnenia v jednotlivých školách tvoria žiaci so špecifickými porchami učenia, poruchami pozornosti a aktivity, ktorým venujeme väčšiu pozornosť.

Špecifické poruchy učenia sú označované termínmi s predponou dys-, ktorá znamená rozpor, deformáciu, dysfunkcia je zlá, deformovaná funkcia a z hľadiska vývinu neúplne, nedostatočne vyvinutá psychická funkcia“ (Zelinková, 2003). Podrobnejšie sa dočítate v ďalšej literatúre (Zelinková, 2003, 2005; Bartoňová, 2005; Simon, 2006; Valenta, 2003; Mlčáková, 2009; Jucovičová-Žáčková 2008; Matějček, 1995, Müller et al. 2004, Hlebová, 2009).

Medzinárodná klasifikácia chorôb 10. revízia (MKCH-10) v kategórii Poruchy psychického vývinu (F 80 – 89) samostatne vymedzuje špecifické poruchy školských zručností (F 81) a rozlišuje: F 81.0, špecifickú poruchu čítania (u nás označovanú termínom dyslexia), F 81.1, špecifickú poruchu hláskovania (doslovný preklad z angl. spelling disorder), u nás ju nazývame dysortografia, F 81.2 špecifickú poruchu aritmetických schopností (dyskalkúlia), F 81.3 zmiešanú poruchu školských zručností (súčasný výskyt dyskalkúlie s dyslexiou alebo dysortografiou), F 81.8 iné vývinové poruchy školských zručností (uvádza sa dysgrafia) a F 81.9, nešpecifikovanú vývinovú poruchu školských zručností (neschopnosť učiť sa).