Rad: brezotvaré

Sú to dreviny so striedavými nedelenými listami s perovitou žilnatinou. Kvety sú drobné, jednopohlavné. Samčie kvety tvoria visiace jahňady a samičie tvoria malé šištičky (jahňady). Patrí sem napríklad breza previsnutá. Je to strom s bielou papierovitou borkou s priečnymi lenticelami. V dolnej časti kmeňa je borka hrubá a čierna. Koruna je riedko rozkonárená, konáre sa šikmo odkláňajú od kmeňa a na konci ovísajú. Listy sú kosoštvorcovité až trojuholníkovité, v mladosti lepkavé. Rastie na miestach s dostatkom svetla. Listy a celé výhonky sa kvôli vysokému obsahu silíc, živíc a trieslovín používajú ako liečivo. Okrem brezy sem zaraďujeme aj jelšu. Jelša je typická tým, že samičie kvety pri dozrievaní drevnatejú. Patrí sem jelša lepkavá. Svoj prívlastok získala kvôli siliciam, ktoré obaľujú listy a púčiky. Drevo sa po zoťatí sfarbuje do sýtooranžova. Tiež sa používa ako liečivá rastlina. Hrab obyčajný je tiež jedným z najčastejšie sa vyskytujúcich stromov našich lesov. Kôru má hladkú, červenohnedú, neskôr tmavosivú. Listy sú veľké, vajcovité, na báze zaokrúhlené, okraj je ostro dvojitopílkovitý, žilnatina výrazná. Plod je vajcovitý oriešok. Lieska obyčajná je ker, zriedkavo strom. Koruna je široko vajcovitá až okrúhla, konáre sú priame. Kôra je hnedá, pozdĺžne rozpukaná. Listy sú obráteno-vajcovité až okrúhle, na báze nerovnako srdcovité, pílkovité, chlpaté. Plod je vajcovitý oriešok.

Rad: orechotvaré

Dreviny so striedavými, nepárno-pérovito zloženými listami. Jednopohlavné kvety, samčie sú v jahňadách a samičie vo zväzočkoch alebo v previsnutých jahňadách. Patrí sem orech kráľovský (vlašský orech), ktorý dorastá aj do viac ako 25 metrovej výšky. Kmeň sa rozkonáruje nízko nad zemou, kôra mladých stromov je hladká, neskôr trhlinovitá svetlohnedosivá. Listy sú striedavo nepárno-pérovité. Plod je pukavá kôstkovica. Semená majú olejnaté, poprehýbané klíčne listy s blanitým osemením. V pletivách listov sú aromatické silice, v plodovom obale triesloviny.

Rad: klinčekotvaré

Patrí sem čeľaď klinčekovité (silenkovité), ktorá obsahuje mnoho rozšírených zástupcov. Sú to zväčša byliny s protistojnými nedelenými listami, kvety majú obojpohlavné, päťpočetné. Patrí sem u nás veľmi rozšírená hviezdica prostredná (poliehavá bylina s drobnými bielymi kvetmi, kvitne po celý rok a vytvára 2 aj 3 generácie za rok ). Zástupcom klinčekovitých je aj kúkoľ poľný (semená sú jedovaté, dnes je už vzácny, ohrozený; má veľké ružovofialové kvety s dlhými kališnými cípmi). Ďalej sem zaraďujeme kukučku lúčnu, silenku obyčajnú, knôtovku bielu, klinček kartuziánsky. Do radu klinčekotvaré zaraďujeme aj čeľaď mrlíkovité, kam patria niektoré z našich najrozšírenejších burín, ako je mrlík biely, loboda lesklá alebo loboda záhradná (pestuje sa aj ako šalátová zelenina).

Rad: čajovníkotvaré

Sú dreviny, ale aj byliny, prevažne tropické, s jednoduchými listami, kvety sú obojpohlavné, veľkolupienkové, 5-početné. V celej rastline sa nachádzajú medzibunkové sekrečné nádržky. Patrí sem čeľaď čajovníkovité (čajovník čínsky, ktorého listy obsahujú kofeín, teobromín, alkaloidy, triesloviny, saponíny a silice). Pre naše podnebie je typickejšia čeľaď ľubovníkovité. Najznámejším zástupcom je liečivá rastlina ľubovník bodkovaný. Listy sú vajcovité, prisadnuté, priesvitno bodkované (drobné olejové priesvitné nádržky). Žlté kvety sú v chocholíkovej metline. V žltých korunných lupeňoch sa nachádza červené farbivo, ktoré môže pri spásaní prechádzať do kravského mlieka a sfarbovať ho.

Rad: fialkotvaré

Najvýznamnejšou čeľaďou je čeľaď fialkovité. Kvety sú jednotlivé, súmerné, 5-početné s ostrohou. Medzi najrozšírenejšie druhy patria: fialka voňavá, fialka psia (nevoňavá), fialka roľná (bieložlté kvety), fialka trojfarebná (kvety kombinácie: fialová – žltá – biela), fialka sirôtka (záhradný kríženec).

Rad: mučenkotvaré

Sú to dreviny, väčšinou však byliny, obyčajne popínavé alebo plazivé. U nás najrozšírenejšou čeľaďou sú tekvicovité. Sú to byliny, často popínavé alebo plazivé so striedavými jednoduchými listami. Kvety sú jednopohlavné, jednodomé, aj dvojdomé, 5-početné, zrastenolupienkové. Plod je bobuľa, často obrovských rozmerov. Patrí sem tekvica obyčajná, melón cukrový (veľké guľovité bobule so žltou až oranžovou dužinou), dyňa červená (veľké, guľovité bobule s červenou, vodnatou sladkou dužinou), uhorka siata (pestuje sa pre nezrelé podlhovasté bobule – uhorky).

Rad: kaparotvaré

Okrem kaparovitých, ktorých hlavným zástupcom je kapara tŕnistá (pestuje sa pre púčiky, ktoré sa nakladajú do octu alebo oleja a konzumujú sa ako pochutina), sem zaraďujeme u nás bohato zastúpenú čeľaď kapustovité. Sú to byliny, niekedy druhotne drevnatejúce so striedavými listami. Kvety sú väčšinou v strapcoch, dvojpočetné, obojpohlavné. Tyčiniek je 6, z nich dve sú kratšie a štyri vnútorné dlhšie. Plod je zvyčajne šešuľa, šešuľka alebo pastruk. Pletivá obsahujú špeciálne enzýmy, ktoré pri styku so vzduchom produkujú látky horkej chuti. Patrí sem mnoho burín, ale aj mnoho rastlín pestovaných v poľnohospodárstve. Zástupcovia: kapusta obyčajná, kapusta čínska, kapusta repková (repka, pestuje sa ako repka olejka, semená obsahujú veľa oleja, ktorý sa využíva ako na technické účely, tak aj na prípravu jedlých olejov a rôznych margarínov), horčica roľná, reďkev siata, reďkev ohnicová, kapsička pastierska, peniažtek roľný, žerucha siata, chren dedinský, jarmilka jarná.

Rad: vŕbotvaré

Sú to kry alebo stromy so striedavými celistvými listami, kvety sú jednopohlavné, dvojdomé, v previsnutých alebo priamych jahňadách. Plod je tobolka s páperistými semenami. Patrí sem niekoľko našich stromov. Topoľ osikový má guľovitú až nepravidelnú korunu. Má trojuholníkovito-vajcovité až okrúhle listy, na báze sú srdcovité alebo uťaté. Typickým znakom je, že vrchná strana listov je tmavozelená lesklá a spodná je svetlozelená matná. Listová stopka je plochá, a tak sa listy často vo vetre prevracajú. U nás rastie aj topoľ čierny. Má kosoštvorcové listy so zaokrúhlenými hranami, postupne sa zužujú do dlhého hrotu, na báze sú klinovité. Listy sú na oboch stranách hladké, lysé. Topoľ biely má široko-vajcovitú až guľovitú korunu. Listy rastú na zhrubnutých skrátených konárikoch, v obryse sú široko-vajcovité, 3 – 5 laločnaté, okraj je nepravidelne vykrajovaný, báz je uťatá alebo srdcovitá. Vŕba rakytová má korunu obráteno-vajcovitú. Listy sú podlhovasto vajcovité, za mladi sivoplstnaté, neskôr len na spodnej strane. Vŕba popolavá je krovitá, bochníkovitého tvaru. Listy má podlhovasto vajcovité, báza je dlho zúžená, hlavná žilnatina je husto plstnatá. Vŕba purpurová je prútovitý ker, kôra je červená až červenosivá, listy sú podlhovasté, najširšie nad polovicou, sivo oinovatené. Vŕba biela je strom s husto rozkonárenou korunou, listy sú kopijovité, dlho hrotité, vrchná strana je tmavozelená, spodná je hodvábne plstnatá. Vŕba krehká je ker, neskôr nižší strom, ktorý má krivoľaké konáre, krehké, lámavé. Listy sú kopijovité, na báze zaokrúhlené. Vrchná strana je tmavšia, holá, spodná osrienená, tiež holá. Vŕba košikárska má veľmi dlhé čiarkovité listy, okraje sú podvinuté, na vrchnej strane kožovité, na spodnej striebristo plstnaté.

Rad: vresovcotvaré

Kry, kríčky alebo polokry s tuhými, často úzkymi, väčšinou neopadavými listami. Kvety sú malé, obojpohlavné. Patrí sem vres obyčajný (listy má drobné, protistojné, škridlicovité, čiarkovité, ihlicovité), rododendron, azalka, brusnica čučoriedková, brusnica obyčajná.