1. skupina kalcitu

Kalcit (uhličitan vápenatý) kryštalizuje v trigonálnej sústave, pričom habitus má veľmi odlišný podľa toho, ako a kde vznikal. Zvyčajne tvorí kompaktné masy. Metamorfovaný kalcit sa nazýva mramor, ak je skrytokryštalický (nemal priestor vykryštalizovať), nazývame ho vápencom. Ak sa vytvoril pórovitý (kryštalizovaním z horúcich roztokov), nazývame ho travertín. Čistý je mliečnobiely a má tvrdosť stupňa tri. Je to najrozšírenejší minerál v zemskej kôre, tvorí obrovské masy, celé pohoria, v ktorých sú časté tzv. krasové útvary. V krasových útvaroch sa často nachádza kalcit v podobe aragonitu, ktorý môže mať veľa rôznych podôb. Vždy však ide o tú istú chemickú zlúčeninu. Ďalším významným minerálom tejto skupiny je magnezit (uhličitan horečnatý). Kryštalizuje v tetragonálnej sústave a zvyčajne je bielej farby. Využíva sa hlavne pre obsah horčíka, ktorý sa z neho získava v podobe rôznych solí, ale vzhľadom na to, že má vysokú teplotu tavenia, používa sa aj na výrobu ohňovzdorných tehál. Dolomit je zmesou uhličitanu vápenatého a uhličitanu horečnatého. Podobne ako kalcit a magnezit, aj on kryštalizuje v trigonálnej sústave. Veľmi dobre sa štiepi. Často nie je možné určiť hranicu, keď už minerál určujeme ako dolomit a keď ako kalcit resp. magnezit. Do tejto významnej skupiny minerálov zaraďujeme aj siderit (uhličitan železnatý).

2. skupina malachitu

Malachit vzniká zvetrávaním medených rúd, pričom sa vytvára zložitá zlúčenina hydroxid uhličitanu meďnatého. Kryštály sú vzácne, zvyčajne vytvára masy resp. náteky. Je zelenej (malachitovej) farby a podľa obsahu medi môže byť od svetlej až po tmavú. Používa sa hlavne v klenotníctve ako polodrahokam. Azurit je tiež minerál, ktorý vzniká zvetrávaním medených rúd, jeho chemická štruktúra je mierne odlišná a prejavuje sa hlavne na farbe, ale aj celkovom habite minerálu

3. skupina barytu

Baryt (síran barnatý) kryštalizuje v kosoštvorcovej sústave a pri kryštalizácii vytvára tabuľky, niekedy až ryžové zrasty. Zvyčajne je bezfarebný alebo mierne dožlta a veľmi ťažký. Baryt sa vyznačuje tým, že dokáže pohlcovať röntgenové žiarenie, a tak sa používa ako omietka v miestnostiach, kde sa röntgen používa.

4. skupina anhydridu a sadrovca

Anhydrid (bezvodý síran vápenatý) tvorí zrnité masy a agregáty. Sadrovec (dihydrát síranu vápenatého) kryštalizuje v monoklinickej sústave a obyčajne vytvára tabuľkové kryštály, ktoré často vytvárajú vzhľad lastovičieho chvosta. Ak je vláknitý, nazývame ho alabaster. Zahrievaním sadrovca získavame anhydrid. Obidva sa využívajú napríklad v modelárstve, ale hlavne v stavebníctve ako známa sadra.

5. skupina wolframitu

Z tejto skupiny je najvýznamnejší práve wolframit, a to kvôli obsahu volfrámu. Bez volfrámu by sa dnes zaobišla máloktorá žiarovka. Okrem wolframitu sa volfrám získava aj z minerálu schellitu, ktorý je zaujímavý schopnosťou luminiscencie.

6. skupina apatitu

Patria sem rôzne fosforečnany, ktoré kryštalizujú v hexagonálnej sústave a pri kryštalizácii vytvárajú šesťuholníkové tvary. Apatit je priezračný, ale môže byť aj modrý, žltý, fialový, zelený, vždy si zachováva sklený lesk. Neštiepi sa, má lastúrnatý lom. Využíva sa na získavanie fosforu, z ktorého sa potom vyrába kyselina fosforečná, fosforečné hnojivá, zápalky, keramika.