Prokaryota
Prokaryota
Prokaryota sú prvojadrové organizmy, ktoré nemajú morfologicky vydiferencované jadro a niektoré z ďalších bunkových organel (mitochondrie, EPR, plastidy, golgiho aparát). Zaraďujú sa sem baktérie, aktinomycéty bez prítomnosti chlorofylu a dve oddelenia rastlín s prítomným chlorofylom: sinice a prvozelené riasy.
Oddelenie: sinice
Sinice sú dôležitou zložkou vodných ekotopov, pričom poznáme druhy, ktoré sa vznášajú na povrchu vody, tzv. planktónne druhy, druhy, ktoré sa vznášajú vo vode, ale aj také, ktoré pokrývajú dno. Premnoženiu planktónnych druhov sa hovorí vodný kvet, keď sa povrch hladiny sfarbí rozmnoženými sinicami. Vodný kvet môže spôsobiť nedostatočné okysličovanie vody a následné uhynutie rýb a iných živočíchov.
Sinice na svoj rast potrebujú veľa organického materiálu a veľa minerálov, hlavne fosfátov, preto sa ich premnoženie vo vodách často objavuje v miestach menej nebezpečného znečistenia (hnojivá z poľnohospodárstva, voda z práčky, organický odpad z kuchyne a pod.). Agresívnejšie znečistenie, ako sú ťažké kovy, organické rozpúšťadlá a pod. sú pre sinice rovnako toxické ako pre iné živé organizmy. Sinice sú jedinými organizmami, ktoré získavajú energiu zo Slnka a dokážu prežiť v teplotách nad 45 °C. Niektoré druhy dokonca až nad 73 °C. Často sa vyskytujú v termálnych prameňoch. Okrem vysokých teplôt vynikajúco znášajú aj veľmi nízke teploty. Vo vysokohorských polohách, kde je sneh trvácnejší môžu sneh a ľadovce sfarbovať domodra. Hoci sinice dokážu existovať samostatne, vyskytujú sa aj prípady symbiózy (spolužitia) s hýfami húb v podobe lišajníkov. Ich najväčší význam je v tvorbe biomasy a kyslíka. Sinice sú bohaté na rôzne minerálne látky a sú potravou množstva vodných živočíchov. Okrem toho, niektoré dokážu asimilovať do organických zlúčenín vzdušný kyslík, čo je pre poľnohospodárstvo obrovským prínosom. Niektoré druhy sú súčasťou liečivého peloidu v bahnách (napríklad Piešťany).
Sinice na svoj rast potrebujú veľa organického materiálu a veľa minerálov, hlavne fosfátov, preto sa ich premnoženie vo vodách často objavuje v miestach menej nebezpečného znečistenia (hnojivá z poľnohospodárstva, voda z práčky, organický odpad z kuchyne a pod.). Agresívnejšie znečistenie, ako sú ťažké kovy, organické rozpúšťadlá a pod. sú pre sinice rovnako toxické ako pre iné živé organizmy. Sinice sú jedinými organizmami, ktoré získavajú energiu zo Slnka a dokážu prežiť v teplotách nad 45 °C. Niektoré druhy dokonca až nad 73 °C. Často sa vyskytujú v termálnych prameňoch. Okrem vysokých teplôt vynikajúco znášajú aj veľmi nízke teploty. Vo vysokohorských polohách, kde je sneh trvácnejší môžu sneh a ľadovce sfarbovať domodra. Hoci sinice dokážu existovať samostatne, vyskytujú sa aj prípady symbiózy (spolužitia) s hýfami húb v podobe lišajníkov. Ich najväčší význam je v tvorbe biomasy a kyslíka. Sinice sú bohaté na rôzne minerálne látky a sú potravou množstva vodných živočíchov. Okrem toho, niektoré dokážu asimilovať do organických zlúčenín vzdušný kyslík, čo je pre poľnohospodárstvo obrovským prínosom. Niektoré druhy sú súčasťou liečivého peloidu v bahnách (napríklad Piešťany).
Oddelenie: prvozelené riasy
Stavbou tela sa podobajú siniciam, ale už neobsahujú prídavné farbivá, objavuje sa okrem chlorofylu a aj chlorofyl b. Výskyt oboch typov chlorofylu je typický pre vyššie fotosyntetické rastliny, preto sa prvozelené riasy vyčleňujú od siníc. Význam prakticky nemajú.
Stavbou tela sa podobajú siniciam, ale už neobsahujú prídavné farbivá, objavuje sa okrem chlorofylu a aj chlorofyl b. Výskyt oboch typov chlorofylu je typický pre vyššie fotosyntetické rastliny, preto sa prvozelené riasy vyčleňujú od siníc. Význam prakticky nemajú.