Jednobunkovce sú mikroskopické organizmy, ktorých telo je zložené z jedinej bunky, ktorá vykonáva všetky potrebné funkcie k životu: látkový a energetický metabolizmus, dýchanie, pohyb, rozmnožovanie, odovzdávanie genetickej informácie, dráždivosť, rast a vývoj. K jednobunkovcom zaraďujeme triedy: bičíkovce, koreňonožce, výtrusovce a brvavce. Jednobunkovce žijú vo vodách, sú producentmi organických látok. Sú významnou potravinovou základňou mnohých mnohobunkových živočíchov. Okrem vody sa nachádzajú aj vo vlhkých pôdach, kde tvoria tzv. pôdny edafón, ktorý má význam pre úrodnosť pôdy.

Trieda: Bičíkovce

Živočíšne bičíkovce sa od rastlinných odlišujú tým, že nemajú chloroplasty, čiže ich zdroj obživy je iný ako u rastlín. Zväčša prijímajú potravu pomocou osmózy alebo fagotrofie. Mnoho živočíchov z tejto skupiny sa živí paraziticky, aj v krvi vyšších živočíchov. Typickým zástupcom je napríklad bičíkovec, ktorý spôsobuje spavú nemoc – trypanozóma spavičná. Vyskytuje sa hlavne v tropických oblastiach. U nás je rozšírený napríklad trychomonaz pošvový.

Trieda: Koreňonožce

Sú jednobunkové živočíchy, ktorých telo je tvorené jedinou živočíšnou bunkou. Obsah bunky – protoplazma, sa pri pohybe prelieva z miesta na miesto a vytvára raz na jednom a raz na inom konci bunky akési výbežky – panôžky. Tento pohyb nazývame aj meňavkovitý. Základným najznámejším a najrozšírenejším zástupcom je meňavka veľká. Jej telo (jedna bunka) dosahuje až rozmery jedného milimetra, a tak je viditeľná aj voľným okom. Okrem toho, že vytváranie panôžok im slúži na pohyb, rovnakým spôsobom prijímajú aj potravu. Meňavka akoby potravu obalí panôžkami a príjme ju do protoplazmy. Rozmnožovanie je veľmi jednoduché, meňavka sa delí na dve časti. Často sa nachádza v bahnách, vlhkom machu. Pre človeka nie je škodlivá, existujú však mnohé druhy parazitických koreňonožcov, ktoré spôsobujú nebezpečné ochorenia živočíchov a človeka. Typickým zástupcom je napríklad meňavka červienková, ktorá žije v tenkom čreve človeka, kde rozrušuje sliznicu. Ochorenie sa prejavuje hnačkami s krvou v stolici. Patria sem aj rôzne fosílne druhy, ktoré si svoje mäkké telo chránia vápenatou alebo kremitou schránkou. V moriach ich v minulosti žilo veľké množstvo a nánosy ich schránok vytvorili silné vrstvy, ktoré sa neskôr spevnili, zvrásnili a mnoho z nich sa dostalo z mora na súš a vytvorili pohoria (dierkavce).

Triedа: Výtrusovce

Sú to úzko špecializované parazity buniek rôznych živočíchov, bezstavovcov aj stavovcov, zväčša sa živia osmotrofne. Rozmnožovanie je nepohlavné, pomocou spór. Typickým znakom výtrusovcov je striedanie hostiteľov. Typickým zástupcom je kokcídia pečeňová. Žije v pečeni králika, kam sa dostane prostredníctvom znečistenej stravy alebo vody. Ochorenie sa prejavuje hnačkami, nadutým bruchom, kývavými pohybmi hlavy, tvorbou hlienu v očiach a nose. K parazitom, ktoré sa zameriavajú na človeka, patrí maláriovec. Jeho vývin je závislý na dvoch rôznych hostiteľoch – komár a človek. V každom z hostiteľov dochádza k určitej vývinovej fáze. Maláriovec spôsobuje nebezpečné, často smrteľné ochorenie – maláriu.

Trieda: Nálevníky

Telo je pokryté ochrannou vrstvou – tzv. kutikulou. Kutikula je zvyčajne slizovitá hmota a umožňuje živočíchom lepší pohyb. Hlavným orgánom pohybu sú však brvy, ktoré pokrývajú celé telo. Podľa toho, akým spôsobom majú brvy na tele usporiadané, rozdeľujeme brvavce do ďalších skupín. Podobne ako u koreňonožcov, brvy neslúžia len na samotný pohyb, ale aj na získavanie potravy. Niektoré brvavce sa ani nepohybujú z miesta na miesto, žijú prisadnuto a špeciálne zoskupenými brvami spôsobujú zvyčajne vo vodnom a vlhkom prostredí prúdenie, ktoré prinesie potravu. Poznáme aj mnoho parazitických druhov, ktoré spôsobujú ochorenia človeka. Najznámejším zástupcom je črievička veľká, ktorá je viditeľná voľným okom. Hlavnou potravou mikroskopických črievičiek sú baktérie, čím sa stávajú pre ekológiu prostredia významnými členmi. Prítomnosť malého množstva črievičiek vo vodnom zdroji môže spôsobiť premnoženie baktérií.