Trieda: Vtáky

Vtáky sa vyznačujú schopnosťou pohybovať sa vo vzduchu pomocou špeciálne vyvinutých orgánov krídel. Niektoré vtáky ich majú zakrpatené. Tie zaraďujeme do podtriedy bežcov (pštros, emu, kivi). Väčšina vtákov však patrí do obrovskej podtriedy letcov, no nesmieme zabudnúť na podtriedu plavcov. Všetky vtáky okrem holuba domáceho sú u nás chránené. Vtáky sú na let prispôsobené dutými kosťami, časť kostí stavcov im zrástla s hrudným a panvovým pletencom, čím sa kostra spevnila. Majú širokú prsnú kosť, na ktorú sa upína najmohutnejší sval – lietací. Na svalovej sústave je zaujímavý sval nohy, ktorý umožňuje vtákom sedieť na konári a bez vedomého napínania svalu sa tam udržať (napríklad v spánku). Vtáky sú vo vývoji prvými teplokrvnými živočíchmi, čiže si udržiavajú stálu telesnú teplotu vlastnými fyziologickými procesmi, nie sú závislé od teploty vonkajšieho prostredia. Teplota tela sa pohybuje okolo 40 °C. Koža je suchá, bez žliaz, jedinou žľazou je podchvostová mazová žľaza.

Sú vajcorodé, pričom vajíčka majú vápenatý obal. Pod vápenatým obalom sa nachádza dvojitá papierová blana, ktorá na tupom konci vytvára vzduchovú komôrku. Keďže vápenatá škrupina je pórovitá, prostredníctvom tejto komôrky vajíčko komunikuje so vzduchom. Pod papierovou blanou sa nachádza bielok, v ktorom je pomocou pútka zavesený žĺtok a na ňom zárodok. Vtáky sa o potomstvo starajú, najskôr vajíčka zahrievajú pomocou nažiny (miesto bez peria, bohato prekrvené s tenkou kožou), ktorá sa im v čase hniezdenia vytvára na brušnej časti, a neskôr mláďatá kŕmia, až kým nie sú schopné samy vyletieť a získavať potravu. Srdce majú štvordielne, komory sú dokonale oddelené.

… pokračovanie

Oko je chránené tromi viečkami. Niektoré vtáky majú vynikajúco vyvinutý zrak (dravce), pričom iné očami nevedia ani hýbať a musia otáčať hlavou, pričom zrak je slabý (sova- orientuje sa výborným sluchom, má priestorové počutie, a tak vie aj v tme uloviť korisť veľmi presne). Z tráviacej sústavy je zaujímavý hrvoľ, ktorý slúži ako zásobáreň potravy a čiastočne sa v ňom potrava trávi. U niektorých druhov sa v hrvole vytvárajú špeciálne sekréty, napríklad na kŕmenie mláďat alebo na dostavbu obydlí. Dýchajú pľúcami, ale toto dýchanie nie je veľmi efektívne, dopĺňajú ho vzdušné vaky, pomocou ktorých vták nasáva vzduch do pľúc. Telo je pokryté perím. Perie má kožný pôvod, podobne ako u plazov šupina. Poznáme dva typy pier: obrysové a prachové (páperie). Kým obrysové perie slúži pri lietavom pohybe, prachové perie má význam tepelnej izolácie od prostredia. Každé pero je uložené v perovom vačku. Obrysové pero sa skladá z brka, kostrnky a zástavice. Zástavica má vetvy, medzi ktorými sú lúče a na nich háčiky. Háčiky sa nachádzajú na lúčoch, aby sa vetvy od seba neoddeľovali. Obrysové perie poznáme krycie, ručné letky (na krídlach) a kormidlové (na chvoste). Mláďatám sa najskôr vytvára len prachové perie, obrysové dorastá neskôr a špecificky sa v dospelosti sfarbuje. Perie sa opotrebováva, a tak ho musí vták postupne vymieňať. Na jar vtáky preperujú čiastočne, pričom vymieňajú len krycie perá – hovorí sa, že preperujú do svadobného šatu. Na jeseň nastáva druhé – úplné preperovanie, pričom preperujú aj letky a kormidlové perá. Keď vták preperuje, nemôže lietať, pretože úplne zhadzuje krycie perá. Úplne preperujú len dospelé vtáky.

… pokračovanie

Niektoré vtáky trávia väčšinu času pri vode, ktorá je zdrojom ich obživy. Životu na vode sa prispôsobili napríklad zrastením prstov plávacou blanou, takže im nohy slúžia ako veslá. Vodné druhy vtákov majú na chvoste mazovú žľazu, z ktorej si pomocou zobáka premasťujú perie. Ak by perie nebolo mastné, namočilo by sa a vtáky by nemohli vzlietnuť. Tie druhy, ktoré sa živia rybami, majú na okraji zobáka vyvinuté jemné zúbkovanie. Zúbky sú otočené smerom do ústnej dutiny, aby sa im ryba zo zobáka nevyšmykla. Z množstva radov spomenieme: pštrosotvaré, potápkotvaré, víchrovníkotvaré, tučniakotvaré, husotvaré, pelikánotvaré, bocianotvaré, sokolotvaré, kurotvaré, papagájotvaré, holubotvaré, žeriavotvaré, kulíkotvaré, kukučkotvaré, sovotvaré, lelkotvaré, dážďovníkotvaré, krakľotvaré, ďatlotvaré, spevavce (vrabcotvaré). Potápka hnedá sa dokáže ponárať za svojou korisťou do vody. Živí sa drobnými rybkami. Dnes je u nás vzácna. Hniezdo si stavia z hnijúceho lístia, ktoré pri rozklade uvoľňuje teplo a zahrieva vajíčka. Samica nosí dlho mláďatá na svojom chrbte.
Kačica chrapka je našou najmenšou kačicou. Je oveľa lepším a obratnejším letcom ako kačica divá. Kačice sú sťahovavé vtáky, na zimu odlietajú do teplejších oblastí. Kačice aj husi sú divé vodné vtáky, človek si ich však postupne zdomácnel a vyšľachtil si také druhy, ktoré lepšie priberajú na váhe. V porovnaní s inými domácimi vtákmi má mäso vodných vtákov oveľa viac tuku. Aj pečeň týchto vtákov je oveľa väčšia, tuk, v nej obsiahnutý znižuje ich celkovú hustotu, a tak môžu dobre plávať na vode. Typickými znakmi dravcov je silný zahnutý zobák a ostré pazúry. Až na malé výnimky sú všetky dravce výborné letce. Dravce kladú pomerne málo vajec. K našim dravcom patria: kaňa, jastrab, sokol a orol.

… pokračovanie

Jastrab aj v neprehľadnom teréne lieta prudko a nečakane sa stáča. Loví aj veľkú korisť, ako zajace, králiky, bažanty. Hniezda si stavia z konárov na vysokých stromoch v blízkosti kmeňa. Sokol je v porovnaní s jastrabom menším dravcom, loví aj menšiu korisť – drobné hlodavce a veľký hmyz. Orol patrí medzi naše najväčšie dravce, je však na ústupe, zákonom chránený, a tak je veľmi ťažké vo voľnej prírode ho zahliadnuť. Hniezda si stavia na skalách vysoko v horách, kde aj býva, ale je možné ho zahliadnuť aj v lesoch, kde si na stromoch stavia hniezda. Jarabica poľná patrí medzi hrabavé vtáky, medzi ktoré zaraďujeme napríklad aj kuru, morku, sliepku, prepelicu a páva. Všetky hrabavé vtáky majú silné nohy s pazúrmi a krátky, silný, mierne zahnutý zobák. Nohami rozhrabávajú zem a vyberajú z nej potravu – semená, ale aj hmyz a červíky. Výrazným znakom hrabavcov je pohlavná dvojtvárnosť. Samce sú zvyčajne pestrofarebne vyfarbené, kým samičky sú zväčša jednofarebné. Hniezda si robia na zemi, hoci niektoré druhy spávajú na stromoch. Nie sú veľmi dobrými letcami, pretože ich prsný sval je tvorený skôr bielou hmotou. Jarabica svojím nenápadným hnedým sfarbením zapadá do svojho prirodzeného ekotopu – sú ním polia a stepi. Kedysi boli veľmi rozšírené, dnes ich je už málo, pretože široké a často narušované obilné polia im nevyhovujú. K zníženiu ich stavu výdatne prispelo aj používanie insekticídov. V minulosti boli cieľom poľovačiek, dnes je poľovanie na jarabice obmedzené a v období rozmnožovania úplne zakázané.

… pokračovanie

Morka divá je lesný vták, ktorý pochádza z Ameriky, obľubuje však otvorené priestory. Postupne sa vychoval aj domáci druh, ktorý sa chová jednoduchšie. Divo žijúce morky sa u nás nevyskytujú, v Amerike sa kvôli intenzívnemu lovu ich stav tiež rapídne znížil. Chovajú sa pre chutné mäso, hlavne mäso silného prsného svalu. Páv korunkatý pochádza pôvodne z Indie. Zdomácnel aj u nás, ale len ako záhradný okrasný vták. Kohúty pávov sú nápadné nielen farebnou korunkou na hlave, ale aj vlečkovitým chvostom, ktorý v čase tokania rozprestiera do zvislej polohy. Živia sa rôznymi semienkami a cibuľami rastlín, ktoré vyhrabávajú spod zeme. Spevavce sú vtáky, ktoré sa vyznačujú výrazným spevom a podobnou stavbou tela. Typické sú dlhé prsty na nohách s pazúrmi, pričom tri z nich smerujú dopredu a jeden dozadu. Hoci majú spevavý orgán vyvinutý rovnako u samcov, ako aj u samičiek, spievajú zvyčajne len samce, najintenzívnejšie v čase párenia. Mláďatá sa liahnu holé a slepé, pri kŕmení doširoka otvárajú zobáčiky s rôzne sfarbenou ústnou dutinou (krikľavé červené, žlté, oranžové). Rodičia sa o ne starajú, až kým nevyletia z hniezda. Medzi spevavce zaraďujeme sojku, sýkorku, drozda, vrabca, lastovičku, kanárika a mnoho ďalších našich vtákov. Sojka obyčajná žije v lese, ale nevyhýba sa ani lokalitám, ktoré obýva človek. Pre sojky je typický škrekot, ktorým upozorňujú okolie na blížiace sa nebezpečenstvo. V čase hniezdenia sú však veľmi tiché. Sojku obyčajnú rozpoznáme podľa modro-bielo-čiernych letiek v krídlach. Tieto pierka sú častou ozdobou poľovníckych klobúkov. Sojka je všežravec, ale na jeseň uprednostňuje žalude, preto sa často vyskytuje v dubových lesoch. Žalude si znáša aj do zásoby. Okrem žaluďov rada znáša aj lesklé predmety, podobne ako všetky havranovité vtáky.

… pokračovanie

Drozd čierny je naším najtypickejším drozdom, a to hlavne preto, že sa často zdržiava v blízkosti ľudských obydlí. Okrem čierno sfarbeného drozda čierneho sa u nás hojne vyskytuje aj drozd plavý. Sýkorky sú typické vtáky miest v zimnom období, samozrejme spolu s vrabcami. Sú to zrnožravé vtáky, ktoré svoje mláďatá kŕmia hmyzom, pretože je ľahšie stráviteľný. Kanárik poľný je drobný vták hnedožltej farby, ktorý s obľubou sedáva na drôtoch elektrického vedenia (preto sa mu občas hovorí aj drotár). U nás nie je pôvodným druhom, pochádza zo Stredozemia. Dostal sa k nám obchodovaním, práve kvôli krásnemu spevu. Jemu blízky je kanárik atlantický, ktorého možno kúpiť v drobnochove. Vyznačuje sa jasným žlto sfarbeným perím. Postupne sa krížením s blízkymi druhmi vyšľachtili aj zeleno a červeno sfarbené druhy. Lastovička obyčajná je u nás veľmi známym a obľúbeným vtákom, ktorého letky sú sfarbené dočierna, len na brušnej strane majú biele perie, na hrdle a nad zobákom červenú škvrnu. Sú to hmyzožravé vtáky, ktoré lovia svoju korisť za letu, často aj tesne nad zemou alebo nad vodnou hladinou. Sú veľmi obratnými letcami, za letu dokonca pijú aj vodu. Na zemi ich môžeme vidieť len v čase stavby hniezd. Zbierajú kúsky hliny, ktoré miesia so slinami a stavajú si otvorené hniezda; v hmote má aj časti rastlín, uvidíte ich najčastejšie na rôznych budovách. Keďže na zimu sa z ovzdušia vytráca ich potrava, sťahujú sa na juh ( južná Afrika). Odlietajú v húfoch približne v októbri a späť sa vracajú v apríli, pričom si tak dokonale pamätajú cestu, že zvyčajne obsadzujú tie isté hniezda, ak neboli medzitým obsadené iným vtákom alebo rozbité.

… pokračovanie

Holub hrivnák žije v lesoch (listnatých aj ihličnatých), v nížinách, vrchoch, často vo veľkých počtoch aj v mestách. Pri hniezdení znáša zvyčajne dve vajíčka, ale kladie ich dva- až trikrát do roka. Holuby nie sú sťahovavé vtáky, kým v lete sú schopné žiť aj ojedinele, na jeseň zvyčajne tvoria kŕdle a túlajú sa spoločne za potravou. Holuby sa hlavne v minulosti chovali na mäso, dnes je tento chov ojedinelý. Potlačil ho hlavne veľkochov kury. Papagájec vlnkovaný je jeden z najmenších druhov papagájov, zato vďaka chovu v zajatí najrozšírenejším papagájom na svete. Na potravu nie je veľmi náročný, stačí mu zrno, proso. Ak má dostatok priestoru a možnosť stavať hniezdo, veľmi ľahko sa rozmnožuje aj v zajatí. Papagájce sú veľmi učenlivé. Ak mláďatá vychováva človek a trpezlivo s nimi komunikuje, naučia sa aj niekoľko slov. Učenie reči nie je efektívne, ak majú mláďatá možnosť počuť svojich rodičov. Lepšími žiakmi sú samce. Lepšie vie napodobniť ľudskú reč len papagáj sivý žako, ktorého naučená reč je niekedy takmer nerozoznateľná od ľudskej a na rozdiel od papagájca sa dokáže naučiť celé vety. Plamienka driemavá pôvodne žila v dutinách stromov, v skalných dutinách, dnes je rozšírená hlavne v málo obývaných a opustených budovách. Viaže sa na miesto výskytu potravy. Živí sa hlavne drobné hlodavce, hraboše. Ak je dostatok potravy, plamienky zahniezdia aj niekoľko krát do roka, ak nie, nehniezdia vôbec. V páre žijú po celý život a ak je to možné (hlavne kvôli potrave), hniezdia po celý život v tom istom hniezde.

… pokračovanie

Sova obyčajná je najrozšírenejšou sovou v Európe. Žije v lesoch, ale nájdeme ju aj v mestských parkoch. Hniezdo si stavia zvyčajne v dutinách stromov, ale niekedy aj pri kmeni stromu na zemi. Živí sa, podobne ako plamienka, drobnými hlodavcami, ale uloví aj vtáky, obojživelníky a väčší hmyz. Cez deň, podobne ako ostatné sovy, sedí zvyčajne na konári, pritisnutá ku kmeňu stromu, kde splýva s prostredím a odpočíva. Za šera a hlavne v noci loví potravu. Všetky sovy sú typické tým, že majú veľmi jemné perie, a tak ich takmer vôbec nie je pri lete počuť. Využívajú to na chytanie koristi v noci. Okrem toho majú cylindrické oči, ktorými nedokážu hýbať, a tak otáčajú celú hlavu ( dokážu ju otočiť až o 270°). Sú to nočné živočíchy a ich zrak je vyvinutý len veľmi slabo. Orientujú sa hlavne sluchom. Podobne ako dravce, majú ostré pazúry a zahnutý zobák, ale k dravcom sa nezaraďujú. Korisť nelovia do pazúrov ako dravce, ale do zobáka. Okrem toho nevedia tráviť kosti, ktoré spolu s perím vylučujú. Dravce strávia celú korisť a kosti vyvrhujú.  je známa tým, že nestavia hniezdo, svoje vajíčko znesie do cudzieho hniezda, pričom ide o výmenu. Väčšinou sa kukučka vyliahne skôr a mláďa inštinktívne povyhadzuje ostatné mláďatá z hniezda. Väčšinou kladie vajíčko do takého hniezda, v akom bola sama vychovaná. Tomuto typu výchovy hovoríme hniezdny parazitizmus.