Mnohobunkovce môžu mať telo mikroskopické, ale aj makroskopické, obrovských rozmerov. Ich telo je tvorené niekoľkými až mnohými bunkami. Jednotlivé bunky sa odlišujú svojou stavbou a funkciou a u vyšších živočíchov tvoria tkanivá a orgány. Patria sem kmene: hubky, mechúrniky, ploskavce, okrúhlovce, mäkkýše, obrúčkavce, článkonožce, chytadlovce, ostnatokožce a chordáty.

Trieda: Hubky

Sú mnohobunkové organizmy s najjednoduchšou stavbou tela. Hubky sú organizmy, ktoré žijú prisadnuto, zväčša v plytkých moriach na rôznych živých i neživých materiáloch. Niekoľko druhov je aj sladkovodných. Telo majú pohárovité, hruškovité, na hornom konci je veľký otvor, ktorým prúdi voda z tela von. Na prijímanie potravy slúžia drobné otvorčeky po tele. Povrch tráviacej dutiny je pokrytý tráviacimi bunkami. Typickým znakom je tvorba kremičitej alebo vápenatej schránky. Mnoho morských druhov tvorí schránku z látky- spongínu. Zväčša sa rozrastajú do väčších rozmerov. Najznámejším zástupcom je hubka mycia. Je to morský živočích, ktorý po odumretí po sebe zanecháva spongínovú schránku, ktorá sa často využíva ako špongia, kvôli svojím sacím schopnostiam. Samotné slovo špongia je odvodené od látky, z ktorej je schránka tvorená. Zo sladkovodných je to hubka jazerná, hubka riečna. Tvoria kôrové povlaky na predmetoch vo vode. Aj v tejto skupine živočíchov sa vyskytujú parazitické druhy.

Trieda: Mechúrniky

Mechúrniky delíme na dva podkmene: pŕhlivce a nepŕhlivce. Pŕhlivce ďalej obsahujú tri triedy: koralovce, medúzovce a polypovce.
U mechúrnikov sa vytvára primitívna svalová, nervová a tráviaca sústava a je možné pozorovať aj prvé zmyslové orgány. Tvar tela je valcovitý, zvonovitý, klobúkovitý. Žijú prisadnuto alebo sa pomaly pohybujú, majú radiálne symetrické telo. Ústny otvor je lemovaný väčším počtom stiahnuteľných ramien, ktoré slúžia na chytanie koristi. Črevná dutina končí slepo a prebieha v nej mimobunkové a vnútrobunkové trávenie. U vyvinutejších druhov sa tráviaca sústava po tele rozvetvuje. Svalová aj nervová sústava je difúzna. Mnoho z mechúrnikov si vytvára oporné kostričky z uhličitanu, čím sa telo stáva pevnejším. Zaujímavým zmyslovým orgánom je primitívne oko, ktoré nedokáže analyzovať obraz, ale dokáže reagovať na svetlo. Pŕhlivce majú aj pŕhlivé bunky.

… pokračovanie

Mnoho zástupcov je morských, zo sladkovodných majú u nás najväčšie zastúpenie nezmary: nezmar hnedý a nezmar obyčajný. Žijú prisadnuto, ich telo je predĺžené, na konci sa nachádza šesť chápadiel, ktorými si vháňajú potravu do otvoru v strede tela. Nezmar je veľmi citlivý na pohyb vody, pri veľmi rýchlom prúde sa skrúti do guličky a morfológiu tela nie je možné pozorovať. Iným druhom mechúrnika je medúza sladkovodná, ktorá sa vyznačuje dvojakým spôsobom života. Najskôr žije prisadnuto podobne ako nezmar, aj stavbou je podobná, hoci chápadiel má oveľa viac. V určitom období sa vrchná časť s chápadlami odškrtí a vzniká pohyblivé štádium medúzy so zvonovitým tvarom. Medúza sladkovodná dorastá len asi do veľkosti dvoch centimetrov. Morské príbuzné sú oveľa väčšie. Medzi najznámejšie morské mechúrniky zaraďujeme sasanky. Sasanky sú obyčajne veľké, pestrofarebné živočíchy teplých morí. Väčšina žije prisadnuto, ale sú aj sasanky, ktoré sa nechávajú unášať v prúde vody. Na povrchu tela majú chápadla, ktorými vypúšťajú z tela vodu a dokážu sa tak stiahnuť napríklad pri silnom prúde vody. Na chápadlách sa často vyskytujú pŕhlivé bunky. Chápadlá slúžia na získavanie potravy, ktorú si vháňajú do otvoru medzi nimi. Za zmienku stoja aj koraly, pre ktoré je typická tvorba rohovinovej bielkoviny – koralínu, ktorým si spevňujú vlastné telo. Niekedy sú schránky tvorené aj vápencom. Najčastejšie sa spevnenie tvorí na povrchu, ale telo býva spevnené aj vo vnútri. Koraly sú mäsožravé, žijú výhradne prisadnuto v plytkých teplých moriach.

Trieda: Ploskavce

Ploskavce delíme na ploskulice, motolice a pásomnice.
Majú ploché, mäkké a zvyčajne nečlánkované telo. Významným rozlišovacím znakom je rozvetvená tráviaca sústava. Potravu zvyčajne prijímajú jediným otvorom v tele, ktorým aj nestrávené zvyšky vyvrhujú. Niektoré parazitické druhy (endoparazity) prijímajú potravu celým povrchom tela a tráviacu sústavu nepotrebujú. Typickým zástupcom je pásomnica. Pásomnica sa rozmnožuje oddeľovaním článkov od dlhého tela, ktoré môže dosahovať dĺžku aj niekoľkých metrov. Povrch tela má chránený kutikulou, ktorá nebráni prenikaniu živín do tela pásomnice, ale chráni ju pred tráviacimi šťavami. Spôsobuje oslabnutie organizmu, pretože mu odoberá živiny získané z potravy. Medzi neparazitické druhy zaraďujeme ploskuľu mliečnobielu. Žije vo vode, v stojatých alebo mierne tečúcich vodách. Na povrch tela vylučuje množstvo slizu, ktorý má ako ochrannú funkciu, tak aj pomocnú funkciu pri pohybe po podklade. Svalová sústava už obsahuje okružné, šikmé a pozdĺžne svaly, čo umožňuje ploskuli dostatok pohybu. Dýchajú celým povrchom tela. Má dve miskovité oči a hmatové bunky. Sú hermafrodity.

Trieda: Okrúhlovce (hlístovce)

Majú valcovité, pretiahnuté, na oboch koncoch končisté telo, ktoré je na priereze okrúhle. Je nečlánkované. Na povrch tela sa vylučuje ochranná kutikula. Žijú v slanej vode, v sladkej vode, v pôde a aj paraziticky. Typickými zástupcami sú hlísty, háďatká, škrkavky, mrle a svalovce. Všetky sú parazitické.

Trieda: Mäkkýše

K mäkkýšom zaraďujeme tri triedy: ulitníky, lastúrniky a hlavnonožce. Mnoho z týchto živočíšnych druhov si telo chráni vápenitými schránkami, ale sú aj také, ktoré schránky nemajú. Vápenité schránky bývajú buď z jednej časti – tie nazývame ulity, alebo z dvoch častí – tie nazývame lastúry. Schránka je tvorená výlučkami žliaz obalu, ktorý pokrýva časť tela. Aký tvar má plášť, taký tvar získava aj schránka. Väčšina mäkkýšov nemá telo členené, zvyčajne vidieť len pohyblivú svalnatú nohu. Výnimkou sú morské hlavonožce. Ešte nemajú cievy a tekutina, ktorá zabezpečuje okysličovanie organizmu, nemá červené farbivo. Majú primitívne srdce, ktoré túto tekutinu v tele poháňa. Tá sa voľne v tele rozlieva a okysličuje potrebné orgány. Takýto krvný obeh nazývame otvorený. Niektoré vodné druhy sú veľmi rýchle, ale zvyčajne sa pohybujú len veľmi pomaly. Veľká väčšina mäkkýšov je viazaná na vodné prostredie, len niekoľko málo druhov je suchozemských. Tie dýchajú pomocou plášťovej dutiny – prekrveného obalu v dutine ulity. Niektoré sa živia vodným planktónom, iné sa živia rastlinnou či živočíšnou potravou, sú dravé.

… pokračovanie

Medzi našich najznámejších zástupcov patrí slimák záhradný. Telo je zložené z ulity, v ktorej sa nachádza svalnatá noha a vnútornostný vak s vnútornými orgánmi. Je hermafroditom, rozmnožuje sa pohlavne. Kladie asi 20 – 60 vajíčok, z ktorých sa potomstvo vyliahne o niekoľko týždňov. Slimáky sa živia rastlinnou stravou. Na jeseň sa zahrabávajú do zeme, pričom si ulitu zatvárajú vápenitým blanitým viečkom. Cez zimu sú neaktívne. Slimák záhradný je vynikajúcou pochúťkou v mnohých krajinách západnej Európy. U nás je dosť hojne rozšírený, pretože sa do jedálnička nezaraďuje. Dopyt z krajín západnej Európy spôsobil vznik slimačích fariem. Často sa u nás vyskytujú aj suchozemské mäkkýše bez ulity. Ich telo je tvorené len svalnatou nohou s vnútornostným vakom, po ulite zostal zvyšok v prednej časti tela, ale je skrytý vo vnútri. Medzi bohato rozšírené patrí slimák veľký, ktorý sa živí rastlinnou potravou a často tak spôsobuje škody v záhradách. Slizovec hrdzavý je typickým lesným zástupcom, živí sa plodnicami húb. Býva rôzne sfarbený od čiernej cez hnedú, hrdzavú až k červenej farbe.

… pokračovanie

Medzi najznámejšie morské druhy patrí ustrica jedlá a slávka jedlá (ktorá sa vyskytuje aj v sladkých vodách). Ustrice nie sú oddeleného pohlavia, ale počas roka dokážu pohlavie meniť. Z oplodnených vajíčok sa liahnu larvy, ktoré sa voľne vznášajú v mori a neskôr sa prichytávajú o podklad a dospievajú. Ustrice kladú obrovské množstvo vajíčok, sú ich až milióny. Ustrice aj slávky sa lovia a dokonca sa aj chovajú na farmách, pretože sú považované za vynikajúcu pochúťku. Ak však žijú v znečistenom prostredí, môžu spôsobiť otravy, lebo vo svojom tele koncentrujú škodlivé látky. Otravy môžu byť spôsobené aj nevhodným a veľmi dlhodobým skladovaním. Kým ustrice sa zvyčajne konzumujú surové s citrónom, slávky sa varia. Značne odlišnou skupinou živočíchov sú hlavonožce. Sú to výhradne morské živočíchy. Na tele je vyvinutá hlava a trup. Na hlave majú komorové oči, ktoré sa vyskytujú u stavovcov. Okolo ústneho otvoru majú desať ramien, z ktorých osem je skoro rovnakých. Na vnútornej strane majú prísavky. Ramená vznikli zo svalnatej nohy a slúžia na pohyb po dne alebo vo vode. U samcov sa jedno rameno mení na kopulačný orgán. Na chrbtovej strane je uložený zvyšok ulity – tzv. sépiová kosť. Má uzatvorenú cievnu sústavu, krv je sfarbená domodra – hemocyanín. K najrozšírenejším zástupcom patria: kalmár obyčajný, sépia obyčajná, osmonoh obyčajný, argonaut pergamenový.