Krytosemenné rastliny sú cievnaté rastliny s pohlavnými orgánmi, vytvorenými na špeciálne metamorfovaných ústrojoch do súboru, ktorý sa nazýva kvet. Kvet je tvorený buď okvetím, alebo rozlíšeným kalichom a korunou spolu so samčími a (alebo) samičími pohlavnými orgánmi. Kvet nasadá na rozšírenú časť stonky – kvetné lôžko. Okvetie má ochrannú funkciu, ale aj atraktačnú. Samčie pohlavné orgány nazývame tyčinky. Tyčinka je zvyčajne tvorená niekoľkými peľnicami, ktoré sú umiestnené na nitke. Samičie pohlavné orgány sa nazývajú piestiky. Piestik je dutý, v spodnej časti rozšírený (semenník), vyššie zúžený (čnelka). Končí sa lepkavou bliznou. Po otvorení peľníc sa peľové zrnká uvoľňujú a prenášajú sa vzduchom, hmyzom (alebo druhotne aj vodou) na bliznu kvetov. Dosadnutie peľového zrnka na bliznu nazývame opelenie. Peľové zrnko potom postupuje čnelkou až do semenníka, kde splýva s vajcovou bunkou (oplodnenie).

Trieda: dvojklíčnolistové

Byliny alebo aj dreviny s druhotne hrubnúcou stonkou s pravými cievnymi zväzkami. Koreňová sústava má hlavný koreň od ktorého sa rozkonárujú bočné korene. Listy bývajú veľmi rôzne, zvyčajne s dlaňovitou alebo perovitou žilnatinou. Kvetný obal vyvinutejších skupín je zvyčajne päťpočetný, rozlíšený na kalich a korunu. Embrio klíči dvoma protistojnými listovými orgánmi – klíčnymi listami. Dvojklíčnolistové rastliny sú vývojovo staršie ako jednoklíčnolistové.

Rad: magnóliotvaré

Dreviny s jednoduchou stavbou stonky, listy sú jednoduché, kvety obojpohlavné, pravidelné. Kvetné časti sú špirálovite usporiadané na kvetnom lôžku, tyčiniek je veľa, nepravidelný počet. Ide o najpôvodnejšie krytosemenné rastliny. Dnes sa zväčša vyskytujú len v trópoch a subtrópoch. U nás sa pestuje pre okrasné účely mrazuvzdorný zástupca – magnólia. Najtypickejšími zástupcami sú magnólia vajcovitolistá s veľkými bielymi kvetmi a Magnólia Soulangova s ružovými kvetmi. Kvety kvitnú pred vypučaním listov.

Rad: vavrínotvaré

Medzi najznámejších zástupcov patrí vavrín bobkový (bobkový list). Má neopadavé listy, v pletivách s množstvom silicových kanálikov. Pestuje sa hlavne v Stredozemí ako liečivá rastlina a korenina. Používala sa aj ako staroveká ozdoba vládcov, básnikov, športovcov a iných významných ľudí. Takto udelenému konáriku vavrínu sa latinsky povie „Bacca aurea coronati“. Od tohto názvu sa odvodili slová ako „bakalár“ a „laureát“. Patrí sem aj škoricovník čínsky a gáfrovník.

Rad: leknotvaré

Vodné alebo bahenné byliny, ktoré sa zakoreňujú na dne stojatých alebo tečúcich vôd. Listy majú dlhú stopku a okrúhlu, srdcovitú alebo štítovitú čepeľ a sú uložené na hladine. Kvety sú veľké, obojpohlavné, nad hladinu sa vynárajú pred rozkvitnutím. Patrí sem napríklad leknica žltá a lekno biele. Oba druhy sú výskytom vzácne a chránené.

Rad: iskerníkotvaré

V našich podmienkach pomerne rozšírený a pestrý rad. Sú to byliny, aj dreviny so striedavými listami, kvety sú veľmi rôzne (cyklické aj acyklické), vždy obojpohlavné. Piestikov je veľa, ale často sa vyskytuje typický počet 6. Patrí sem množstvo zaujímavých čeľadí. Jednou z nich sú iskerníkovité. Pre iskerníkovité je typický výskyt jedovatých látok, zvýšené množstvo alkaloidov, glykozidov a saponínov. Vďaka výskytu hojného množstva organických látok sú niektoré prudko jedovaté, iné liečivé. Niektoré stepné a vysokohorské druhy sú zákonom chránené. Medzi iskerníkovité patrí napríklad čemerica čierna, orlíček obyčajný, záružlie močiarne, stračia nôžka, ostrôžka poľná, poniklec veľkokvetý, veternica hájna, iskerník prudký, blyskáč jarný, hlaváčik jarný, plamienok plotný. Druhou najväčšou čeľaďou radu iskerníkotvarých je čeľaď makovité. Sú to prevažne byliny. Typickým znakom je výskyt mliečnych žliaz v pletivách. Emulzia, ktorú produkujú, obsahuje veľké množstvo rôznych alkaloidov. Listy majú rôzne, kvety vždy obojpohlavné, zvyčajne veľké, jednotlivé alebo v kvetenstvách. Najznámejším zástupcom je mak (siaty, vlčí). Okrem zrelých semien je celá rastlina jedovatá. Mak siaty sa podľa úžitku ešte delí na mak olejnatý a mak ópiový. Semená maku olejnatého sú bohaté na olej, z ópiového sa izolujú alkaloidy – najmä morfín, kodeín a tebatín. Medzi makovité zaraďujeme aj lastovičník väčší.

Rad: pŕhľavotvaré

Byliny alebo dreviny s drobnými jednopohlavnými kvetmi v hustých vrcholíkových súkvetiach. Pletivá často obsahujú mliečnice. Mnohí zástupcovia vytvárajú v pletivách stoniek pevné vlákna. Patria sem rôzne významné čeľade. Z drevinných čeľadí sú to brestovité (zástupca: brest, typickým znakom je nerovnomerne ukončená báza), morušovité (moruša, figovník). Z bylinných čeľadí sú to konopovité. Patrí sem konopa siata, ktorá sa odpradávna pestuje pre pevné vlákna v stonke a pre olejnaté semená. Jej poddruh indica sa v trópoch pestuje pre obsah narkotík (hašiš, marihuana). Medzi konopovité zaraďujeme aj chmeľ obyčajný. Je to liana, mnohoročná dvojdomá bylina. Samičie kvety tvoria šištice, samčie kvety sú vo vrcholových metlinách. Listene na šištici sú pokryté žliazkami, ktoré produkujú horké látky humulon a lupulon, ale aj látky s antibiotickým účinkom. Ďalšou významnou čeľaďou sú pŕhľavovité, kam zaraďujeme pŕhľavu dvojdomú. Typickým znakom sú pŕhlivé chlpy, ktoré sú spevnené uhličitanom vápenatým a na vrchole oxidom kremičitým. Pŕhľava je známa svojimi liečivými účinkami, pričom ovplyvňuje celý metabolizmus, činnosť vylučovacích žliaz a pohyby čriev.

Rad: bukotvaré
Sú to stromy s jednoduchými, laločnatými, striedavými listami, kvety sú jednopohlavné alebo obojpohlavné, trojpočetné. Patria sem najdôležitejšie stromy našich lesov. Buk lesný: má hladkú, šedú kôru, listy vajcovitého tvaru na báze široko klinovité, celistvookrajové. Mladé listy sú chlpaté. Je to jednodomá rastlina, samičie kvety vyrastajú v štvorcípej, červenkastej, šupinovitej stonkovej čiaške, majú malé 6-hroté chlpaté okvetie, samčie kvety sú s rôznym počtom tyčiniek, ktoré sú nahlučené vo zväzočkoch na dlhých stopkách. Plod je nažka (bukvica). Strom je citlivý na exhaláty prítomné v ovzduší. Dub má listy perovito laločnaté, má samčie kvety s tyčinkami vo zväzočkoch v riedkych jahňadách, samičie kvety sú v riedkych zväzočkoch na stopkách v miskovitej stonkovej čiaške. Plody sú nažky – žalude. U nás rastie najčastejšie dub letný a dub zimný. Dub letný má červenohnedú a neskôr svetlosivú hladkú kôru. Na kôre je výrazná borka tmavosivá až černastá, hrubo pozdĺžne rozpukaná. Listy sú obrátenovajcovité, na vrchole zaokrúhlené, srdcovito vykrojené, na báze srdcovité, perovito laločnaté až perovito zárezové. Žalude sú elipsoidné, najširšie v strednej tretine, sú svetlohnedé, rastú na stopkách (1 – 2 cm). Miskovitá čiaška žaluďov je plytká. Dub zimný má hnedosivú hladkú kôru, borka je rozpukaná pozdĺžne v plochých obdĺžnikových pásoch. Listy sú elipsovité, najširšie v strede, na vrchole zaokrúhlené, na báze klinovito zúžené. Žalude sú kratšie, širšie v spodnej tretine, čiaška je pokrytá plochými šupinami, je takmer sediaca alebo na kratučkej stopke. Okrem týchto dvoch zástupcov sem patrí aj dub korkový, ktorý sa v Stredozemí pestuje pre korok, a gaštan jedlý (strom s podlhovasými, na okraji ostro pílkovitými listami a jednopohlavnými kvetmi ). Samčie kvety sú vo vzpriamených jahňadách, samičie kvety v spoločnej ježatej čiaške. Plod je nažka (gaštan).