Metamorfované horniny vznikajú premenou magmatických a sedimentárnych hornín. Metamorfóza, čiže premena, sa deje prostredníctvom zvýšeného tlaku a zvýšenej teploty. K nim môže dôjsť napríklad pohybom blokov zeme, stúpaním alebo klesaním blokov hornín v zemi, ako aj prienikom magmy cez blok horniny. Rozoznávame dva druhy metamorfózy hornín – kontaktnú a regionálnu. Kontaktná metamorfóza hornín nastáva vtedy, keď sa do prostredia dostane nové magmatické teleso, ktoré pôsobí na okolité horniny svojou teplotou a tlakom. Vtedy vzniká tzv. kontaktný dvor – oblasť ovplyvnenia okolitých hornín. Čím sú horniny bližšie k prenikajúcej magme, tým vyšší stupeň premeny môžeme predpokladať. Silne metamorfované horniny nazývame kontaktné rohovce. Ak sú od prenikajúcej magmy vzdialené a stupeň premeny je nižší, získavame kontaktné bridlice. Za kontaktnými rohovcami vznikajú snopkové bridlice, za nimi plodové bridlice a nakoniec škvrnité bridlice. Kontaktnou metamorfózou sedimentárnych hornín vznikajú rovnaké horniny ako pri regionálnej metamorfóze. Regionálna metamorfóza prebieha na obrovských horninových blokoch vtedy, ak dôjde k poklesu alebo vyzdvihnutiu niektorého celku, pričom sa dostane do podmienok s iným tlakom a teplotou. Tie horniny, ktoré sú vyzdvihované, sú zvyčajne premenené do nižšieho stupňa ako tie, ktoré poklesávajú. Ak prebieha regionálna metamorfóza sedimentárnych hornín, získavame parabridlice, ak magmatických hornín, získavame ortobridlice. Parabridlice ešte rozdeľujeme podľa stupňa premeny na , svory a pararuly, pričom fylity sú metamorfované do najnižšieho stupňa. Existujú aj medzistupne, ako sú napríklad svorové fylity. Regionálne metamorfované sedimentárne horniny rozdeľujeme aj podľa toho, aké sedimentárne horniny metamorfovali. Zo psefitov (suť, štrk, zlepence a pod.) vznikajú tzv. metakonglomeráty, zo psamitov (piesok, pieskovce a pod.) kvarcity, z karbonátov mramory, zo slieňov erlány. Ortobridlice – regionálne metamorfované magmatické horniny, sa rozdeľujú podľa toho, či vznikajú z výlevných alebo hlbinných hornín a aj podľa toho, do akej miery boli kyslé. Z kyslých vyvrelín vznikajú porfyroidy, z kyslých a intermediálnych hornín vznikajú výrazne bridličnaté ortoruly, metamorfózou ultrabázických hornín vznikajú zelené bridlice, chloritické bridlice, mastencové bridlice, serpentinity alebo glaukofanity, z bázických hornín eklogity, epidotické amfiboly a iné. Špecifické skupiny metamorfovaných hornín tvoria migmatity a mylonity. Migmatity vznikajú natavením časti horniny a jej utuhnutím, aj keď ich presný vznik nie je dodnes objasnený. Vyznačujú sa však špecifickou migmatickou štruktúrou. Mylonity vznikajú pri pohybe dvoch horninových más, pričom sa na okrajoch tieto masy drvia a prostredníctvom vznikajúcej vysokej teploty a tlaku sa spevnia.