Minerál je anorganická prírodnina, chemická zlúčenina alebo čistý prvok, ktorý vznikol v prírodnom procese ako produkt geologických dejov alebo životnej činnosti organizmov. Vlastnosti minerálu určuje jeho chemické zloženie, od ktorého sa odvíja kryštalická štruktúra a jeho celý vzhľad. Najčastejšie sa minerály vyskytujú v tuhom skupenstve, ale existujú aj prirodzene kvapalné a plynné minerály (ortuť, oxid uhličitý a pod.). Tuhé minerály vznikajú kryštalizáciou z tekutín resp. tavenín, z roztokov, z plynov alebo vznikajú rekryštalizáciou tuhých más (napríklad pri podchladení masívu, zmene tlaku, presýtení prvkom a pod.). Minerály môžu vznikať vo vnútri Zeme alebo na jej povrchu. Ak vznikajú vo vnútri Zeme, môžu vznikať napríklad magmatickou činnosťou, pričom môžu stuhnúť a vykryštalizovať pod zemou (intruzívne) alebo sa vyliať na povrch a tam stuhnúť a vykryštalizovať (efuzívne nerasty). Môžu vznikať aj v rôznych štrbinách v zemi (napríklad pegmatity) alebo hydrotermálne, keď z magmy unikajú plyny a roztoky, z ktorých neskôr kryštalizujú nerasty. Ak vznikajú nerasty na povrchu (exogénne), zvyčajne je to pôsobením slnečnej energie, životnej činnosti organizmov a procesom zvetrávania. Z hornín môžu byť jej jednotlivé časti rozrušované, unášané vodou, rozpúšťané a na inom mieste môžu sedimentovať, kryštalizovať a pod.

Sedimentácia môže nastať mechanicky (štrky, piesky a pod.), ale aj chemicky (vyparovaním a usadzovaním, kryštalizovaním čiastočiek na povrchoch v okolí (NaCl, KCl a pod.). Vlastnosti minerálov môžeme rozdeliť na chemické, fyzikálne a optické. Chemické vlastnosti vyplývajú z chemického zloženia minerálu. Aj niektoré z fyzikálnych vlastností sú podmienené chemickým zložením. Medzi základné fyzikálne vlastnosti minerálov, podľa ktorých je možné jednotlivé minerály odlíšiť, patria: farba, lesk, štiepateľnosť, lom, tvrdosť, krehkosť, kovateľnosť, pružnosť, magnetickosť, rádioaktivita a fluorescencia.