Tieto pohyby môžu lepšie vykonávať aj odumreté časti rastliny a ich podstatou sú fyzikálne zmeny v pletivách. Napr. šišky ihličnanov sú za vlhka zatvorené a za sucha otvorené. Otváranie a zatváranie šišiek označujeme ako hygroskopické pohyby. Pohyb je založený na tom, že bunkové steny na vonkajšej strane šupiny prijímajú viac vody, a teda aj viac napučiavajú ako bunkové steny na vnútornej strane šupiny. Vtedy sa šiška uzavrie. Keď šiška schne, vonkajšie časti strácajú vodu rýchlejšie ako vnútorné a šiška sa otvorí. Iným typom fyzikálnych pohybov sú kohézne pohyby. Týmto spôsobom sú napr. vymršťované výtrusy papradí z výtrusníc. Výtrusnice majú na chrbtovej strane rad buniek zvaný prstenec. Ich vonkajšie steny sú tenkoblanné a vnútorné zhrubnuté. Mechanizmus týchto pohybov spočíva vo veľkej kohézii (súdržnosti) molekúl vody vo vnútri bunky. Voda priľne k membráne. Keď sa voda vyparuje (výtrusnica schne), vťahuje stenu bunky dovnútra, najmä na stenčených miestach. Stena sa preliači, až sa prudko roztrhne a vymrští výtrusy.