Sú to byliny, zriedka so zdrevnatenou stonkou. Listy sú striedavé, širšou bázou sediace, nedelené, s nerozkonárenou, väčšinou súbežnou žilnatinou. Kvety sú obojpohlavné, pravidelné, 3-početné, zvyčajne nie je kvet rozlíšený na kalich a korunu. Tyčinky sú v dvoj- , trojpočetných kruhoch. Plody sú veľmi rôzne. Zárodok v semene má len jeden klíčny list. Hlavný koreň je len krátky, bočné korene ho prerastajú. Stonka trvácich rastlín často prechádza do podzemku alebo sa na dolnej časti rozširuje do plochy – tvorí sa podcibulie. Naň nasadajú šupinovité listy, ktoré často zdužinatejú – celok sa nazýva cibuľa. Niektoré druhy druhotne hrubnú (palmy), stonka sa nerozkonáruje, na jej konci sa nachádza koruna (chochol) listov. Listy paliem sú za mladi celistvé, neskôr sa perovito alebo dlaňovito trhajú pozdĺž žíl. Cievne zväzky sú na priečnom reze rozptýlené.

Čeľaď: ľaľiovité

Ľaliovitá čeľaď bylín sú trváce byliny s podzemkom alebo cibuľou. Listy sú striedavé alebo len v prízemnej ružici, kvety sú objopohlavné, trojpočetné. Patria sem: aloa stromčekovitá, jesienka obyčajná, konvalinka voňavá, kokorík voňavý, ľalia zlatohlavá, tulipán, hyacint východný, cesnak cibuľový, cesnak šalotkový, cesnak pažítkový, cesnak kuchynský, cesnak pórový, cesnak medvedí.

Čeľaď: amarylkovité

Sú to byliny s podzemnými cibuľami alebo podzemkami, stonka je listnatá alebo bezlistý stvol. Listy sú čiarkovité, kvety jednotlivé, 3-početné. Patrí sem: narcis žltý (žlté kvety s dlhou žltou pakorunkou), snežienka jarná, bleduľa jarná (snežienka má vonkajšie lupienky tri a bleduľa ich má šesť, na koncoch so žltou škvrnou).

Čeľaď: kosatcovité

Sú byliny s podzemnými hľuzami a úzkymi dlhými listami, ktoré často na stonku nasadajú objímavou bázou. Kvety sú jednotlivé alebo v zdanlivom klase (vejáriku), obojpohlavné, trojpočetné. Plody sú tobolky. Patrí sem: šafran siaty, kosatec žltý, kosatec dvojfarebný.

Čeľaď: vstavačovité

Sú byliny, ktoré sa živia autotrofne, ale aj heterotrofne (čerpajú živiny zo živých i odumretých druhov). Listy sú celistvé, celistvookrajové, väčšinou mäsité, listy saprofytov sú redukované na nezelené šupiny. Kvety sú jednotlivé alebo v strapcoch, obojpohlavné, súmerné, trojpočetné, okvetné lístky sú často rozlične metamorfované. Patrí sem napríklad črievičník papučkovitý, hmyzovník muchovitý, vstavač purpurový, vstavač májový.

Čeľaď: šachorovité

Sú byliny trávovitého vzhľadu, trsnaté alebo s plazivým výbežkatým podzemkom. Stonka je trojhranná, riedko listnatá. Listy sú úzko čiarkovité, často len v prízemnej ružici alebo v trse. Kvety sú v klasoch alebo vrcholíkoch, sú drobné. Patria sem: páperník širokolistý, šachor papyrusový (papyrus), ostrica štíhla.

Čeľaď: lipnicovité

Sú jednoročné aj trváce, niekedy aj drevnaté rastliny so zväzkovými koreňmi. Stonka niekedy prechádza do rozkonáreného podzemku, nadzemná stonka je dutá (okrem niektorých druhov), článkovaná (kolienkatá) a okrem súkvetia nerozkonárená. Listy sú striedavé, s čiarkovitou celistvookrajovou čepeľou, na rozhraní pošvy a čepele je blanitý jazýček, niekedy len v podobe chlpov, na bokoch často vybiehajúci do končistých ostrôh, ktoré objímajú steblo. Čepele sú za mladi alebo pozdĺžne zvinuté, alebo riasnato zložené. Súkvetím tráv je metlina zložená z kláskov. Kvety tráv aj s listeňom (plevicou) tvoria klások, ktorý má na báze dve plevy, nad nimi plevicu a oproti nej plievočku. Kvety sú zvyčajne obojpohlavné. Tyčinky majú tenké nitky, na ktorých visia peľnice upevnené na báze alebo sú peľnice pripojené na nitku v prostriedku svojej dĺžky veľmi pohyblivým kĺbom (vrtivé peľnice). Plod je zrno. Mnoho tráv sa rozmnožuje aj vegetatívne, a to podzemkami alebo výbežkami. Niekedy sa namiesto kvetov vytvárajú rozmnožovacie púčiky. Patria sem hlavne všetky trávy a obilniny: traslica prostredná, reznačka laločnatá, lipnica lúčna, stoklas vzpriamený, ovsík obyčajný, tomka voňavá, timotejka lúčna, psiarka lúčna, trsť obyčajná, psinček poplazový, mätonoh trváci, pýr plazivý, psica tuhá, pšenica letná, jačmeň siaty, ovos siaty, proso siate, trstina cukrová, kukurica siata.

Čeľaď: žaburinkovité

Sú to vodné, veľmi redukované rastliny, ktoré majú len listové a stonkové články s drobnými kvetmi v dutine lístka. Väčšinou sa rozmnožujú vegetatívne a tvoria súvislé porasty na vodnej hladine. U nás je bežná žaburinka menšia. Má okrúhle, ploché lístky a jeden korienok. Spirodelka mnohokoreňová má zväzočky koreňov.

Čeľaď: pálkovité

Sú močiarne rastliny s rozkonáreným podzemkom a dlhými čiarkovými listami, ktoré vyčnievajú nad vodnú hladinu. Stonka je riedko listnatá, ukončená dvoma valcovitými šúľkami veľmi drobných kvetov, dolný šúľok je zo samičích kvetov, horný je zo samčích kvetov. Patrí sem naša najznámejšia pálka širokolistá.