Kmeň: Obrúčkavce

K obrúčkavcom patria mnohoštetinovce a opaskovce. Ich telo má vonkajšie článkovanie, ktoré podmieňuje vnútorné usporiadanie orgánov. U niektorých druhov sa začínajú vyvíjať pohybové orgány – parapódie (výrastky so štetinami na brušnej strane). Tieto organizmy už majú vydiferencované základné sústavy orgánov, ale často sú morfologicky prispôsobené vlastnému spôsobu života v rôznych podmienkach. Poznáme vodné, ale aj suchozemské obrúčkavce. Niektoré sú ektoparazitmi (parazitujú na vonkajšej strane tela živočíchov), iné sú endoparazitmi (parazitujú vo vnútri tela živočíchov). Medzi najznámejších zástupcov zaraďujeme pijavicu lekársku a dážďovku zemnú. Pijavica lekárska sa živí výhradne krvou rôznych živočíchov. Na ústnom otvore má chitínové čeľuste, ktorými vytvorí na tele živočícha ranku a vpustí do nej látku hirudín, ktorá zabezpečí, že sa krv nezrazí. Potom saje krv. Krv si ukladá do vnútornej dutiny a neskôr ju trávi.  sa u nás nevyskytuje tak často ako iné druhy, ale v minulosti mala význam v ľudovom liečiteľstve. Ľudia ich prikladali na telo chorého. Bola to jedna z liečiteľských metód a skutočne niekedy zaberala, pretože v mnohých ochoreniach je potrebné buď znížiť tlak krvi, alebo spôsobiť aspoň čiastočnú obnovu krvi (alternatívou bolo púšťanie žilou). Dnes má pijavica lekárska tiež veľký význam. Chová sa pre hirudín, ktorý sa používa pri konzervovaní krvi. Dážďovka zemná žije, na rozdiel od príbuznej pijavice, v zemi. Živí sa rôznymi baktériami a jednobunkovcami, ktoré žijú v pôde. Pôdu prehĺta, v jednoduchej tráviacej sústave z nej získava potrebné látky a zvyšok vylučuje v podobe drobných hrudiek. Dážďovka sa v pôde neustále pohybuje, a tak ju prevzdušňuje, čo je veľmi dôležité pre úrodnosť pôdy. Dážďoviek žije v našich pôdach obrovské množstvo. Sú hermafrodity, rozmnožujú sa pohlavne, pričom dážďovka nemôže oplodniť vlastné vajíčka vlastnými spermiami, a tak si ich vzájomne vymieňajú. Dážďovka dýcha celým povrchom tela, a preto v čase dažďov, keď voda zaplavuje všetky dutiny v zemi, vyliezajú na povrch.

Kmeň: Článkonožce

Sú obrovskou skupinou živočíchov, ktorá sa rozdeľuje na niekoľko podkmeňov: kôrovce (žiabrovce), trilobitovce, klepietkavce a vzdušnicovce. Článkonožce majú celé telo aj končatiny článkované. Telo je pokryté silným pancierom z chitínu. Pancier tvorí vonkajšiu kostru s vysokým obsahom vápnika. Keďže tvrdá schránka s nimi nemôže rásť, raz za čas ju zvliekajú a rastú tzv. skokom. V čase zvliekania sú tieto živočíchy bez ochrany a zvyčajne sa skrývajú. Vytvorenie novej, väčšej schránky trvá od niekoľkých hodín po niekoľko dní. Kôrovce sa často nazývajú aj žiabrovce, pretože sú tou skupinou článkonožcov, ktorá dýcha žiabrami. Sú zvyčajne viazané na vodné prostredie alebo minimálne na vlhké prostredie. Mnohé z druhov dokážu istý čas žiť aj na súši, čo im umožňuje vytvorená zásoba vody v tele. Medzi kôrovce zaraďujeme triedy: lupeňonôžky, veslonôžky, fúzonôžky a rakovce. Lupeňonôžky a veslonôžky sú drobné živočíchy, ktoré sa pohybujú v sladkej aj slanej vode, dotvárajú vodný planktón. Aj keď sú veľmi drobné, ich význam nie je malý, pretože sú významnou zložkou potravy mnohých vodných živočíchov. Z u nás žijúcich druhov je najvýznamnejším zástupcom dafnia obyčajná. Vo vode sa pohybuje dlhými tykadlami. Živí sa baktériami, bičíkovcami, jednobunkovcami, ktoré si hrudnými nožičkami priháňa k ústnemu otvoru. Je oddeleného pohlavia. Počas leta v priaznivých podmienkach samičky kladú vajíčka, z ktorých sa rodia len samičky – vajíčka nie sú oplodnené. K oplodneniu vajíčok dochádza na jeseň a z nich sa liahnu aj samčekovia. Medzi rakovce zaraďujeme zväčša živočíchy väčších rozmerov.

… pokračovanie

Zo suchozemských treba spomenúť napríklad žižiavky a žižavice, ktoré sú častými návštevníkmi ľudských obydlí. Z vodných živočíchov sú to rakovce, ktoré zaraďujeme do veľkej skupiny tzv. desaťnožcov. Patria sem garnely, krevety, langusty, homáre a kraby. Medzi naše najznámejšie rakovce patria raky. Všetky raky majú silné klepetá, hlavu zrastenú s hruďou pokrytú silným pancierom a bruško. Bruško býva ukončené trojdielnou plutvičkou, pomocou ktorej sa raky dokážu rýchlo pohybovať smerom dozadu. Na hlave majú dva páry tykadiel s hmatovými orgánmi a jeden pár stopkatých očiek. Tie sa, na rozdiel od našich očí, dokážu pohybovať nezávisle od seba do rôznych strán. Ich telo dokáže meniť farbu podľa prostredia, v ktorom žijú.

Kôrovce sa často lovia ako potrava, zvyčajne sú to však morské druhy, hlavne kraby, homáre, langusty a krevety. Homár obyčajný sa vyznačuje tým, že má nerovnako veľké klepetá, pretože sa odlišujú svojou funkciou. Ľavé klepeto je štíhlejšie, s pravidelnými zúbkami a zmyslovými orgánmi. Ním korisť loví, pričom pravým, silnejším s množstvo ostrých zúbkov, korisť usmrtí. Ľavým klepetom si potom kúsky potravy vkladá do ústneho otvoru. Homáre dokážu dorásť až do dĺžky 80 cm, ale dnes, keď sa výdatne lovia, sú časté len menšie jedince. Medzi trilobitovcov patrí jediný fosílny zástupca – trilobit. Klepietkavce (osemnožce) sa pohybujú pomocou štyroch párov kráčavých končatín, pričom ďalšie dva páry sa premenili na ústne ústroje. Medzi klepietkavce zaraďujeme triedy: hrotnáče a pavúkovce. Významnejšiu skupinu tvoria pavúkovce, medzi ktoré zaraďujeme šťúry, pavúky, šťúriky, kosce a roztoče.

… pokračovanie

Pre pavúky je typická tvorba sietí na chytanie koristi. Podľa tvaru siete je možné rozoznať, o aký druh pavúka ide. Mnohé z pavúkov si sieť netvoria, spriadanými vláknami si vystielajú svoje obydlia alebo z nich tkajú obaly na vajíčka. Niektoré druhy pavúkov vytvárajú z pavučiny duté útvary, v ktorých bývajú, iné ich využívajú ako dopravný prostriedok. Mladé pavúky si na jeseň tkajú dlhú pavučinu, ktorú unáša vietor a oni sa tak dostanú do väčších vzdialeností. Pavúky sa živia väčšinou drobnými živočíchmi, na čo majú prispôsobené aj ústrojenstvo na lov a trávenie. Niektoré majú silné hryzadlá a ich uhryznutie veľmi silno bolí, iné majú na lov koristi vytvorený rôzne prudký jed. Niektoré z nich sú dokonca smrteľne jedovaté aj pre človeka. U nás smrteľne jedovaté pavúky prirodzene nežijú.

… pokračovanie

Vzdušnicovce sú živočíchy so špecifickými orgánmi dýchania – vzdušnicami. Sú to trubičky, ktoré ústia na povrch tela a vnútri sa dostávajú k hemolymfe – látke, ktorá zabezpečuje rozvoj kyslíka po tele. Medzi vzdušnicovce zaraďujeme viacnôžky a hmyz. Viacnôžky sa ďalej delia na stonôžky a mnohonôžky. Kým stonôžky majú na každom článku tela jeden pár nôh, mnohonôžky ich majú dva. Mnohonôžky sú na priereze okrúhle, stonôžky sú sploštené. Kým telo stonôžok je mäkké, mnohonôžky majú povrch tela presiaknutý vápenatými soľami, čím sa stáva pevnejším. Sú to zväčša pôdne živočíchy. Oveľa väčšou a pestrejšou skupinou vzdušnicovcov je trieda hmyzu. Hmyz je celkovo najrôznorodejšou skupinou živočíchov vôbec. Hmyz si chráni telo chitínovou vrstvou, ktorú nazývame vonkajšou kostrou. Chitínová ochranná vrstva je tvorená krúžkami, ktoré sú pospájané blanou. Takáto stavba umožňuje hmyzu pohyb. Hmyz sa počas života niekoľkokrát zvlieka, podobne ako kôrovce. Patria sem bezkrídlovce, ktorých je len veľmi málo, a typickým zástupcom je švehla ľudská (nachádza sa často na vlhkých miestach v bytoch – umývadlá, vane). Typickým znakom je, že nemajú krídla. Krídlatého hmyzu je však nepomerne viac. Sú to krídlovce a patria sem: vážky, podenky, termity, ucholaky, pakobylky, modlivky, šváby, kobylky, koníky, svrčky, blanokrídlovce (včela, osa, sršeň, čmeľ), sieťokrídlovce (zlatoočko), potočníky, chrobáky, vši, bzdochy, rovnakokrídlovce (vošky, cikády), blchy, motýle a dvojkrídlovce (muchy, komáre).

Kmeň: Ostnatokožce

Medzi ostnatokožce zaraďujeme triedy: holotúrie, hviezdovky, hadovice a ježovky. Sú to morské živočíchy, ktorých spoločným znakom je symetrické usporiadanie. V pokožke majú vápenité doštičky alebo telo je kryté vápencovým pancierom s ostňami. Ježovky majú celé telo pokryté krátkymi ostňami, ktoré vybiehajú z vápenitej škrupiny. Okrem ostňov sa na povrchu tela nachádzajú aj prísavky, ktorými sa ježovky prichytávajú o podklad. Pomocou špeciálnych útvarov si do ústnej dutiny vháňajú potravu. Ježovky nemajú jed ako sasanky, ale pri poranení ježovkou sa môže dostať do krvi množstvo hnilobných baktérií, ktoré spôsobujú nepríjemné zápaly. K typickým a rozšíreným zástupcom ostnatokožcov patria aj hviezdovce. Majú ploské telo s 5 – 10 ramenami v radiálnom smere. Doštičky a ostne sú voľné, pohybujú sa pomocou vysúvacích nožičiek na spodnej strane tela. Pohyb je však pomerne pomalý. Živia sa ulitníkmi a lastúrnikmi. Patrí sem napríklad hviezdovka červená.