Vznikali predovšetkým v moriach usadzovaním rôzne veľkých častíc minerálov a hornín. Okrem toho vznikajú aj rozrušovaním iných hornín alebo usadzovaním odumretých organizmov resp. ich schránok. Samotný proces sedimentácie prebieha v štyroch fázach: rozrušovanie, premiestňovanie, usadzovanie a spevnenie. Posledná fáza môže niekedy chýbať. Podľa toho, či chýba, alebo nie, hovoríme o nespevnených (piesky, štrky) a spevnených (vápence, dolomity) usadených horninách.

Systém sedimentárnych hornín je založený na veľkosti častíc a miery ich spevnenia. Rozoznávame pelity, aleurity, psamity a psefity. Pelity majú veľkosť jednotlivých zrniek menej ako 0,01mm, aleurity od 0,01 do 0,05 mm, psamity od 0,05 do 2 mm a psefity viac ako 2 mm.

K nespevneným pelitom patria íly a sliene, k spevneným ílovce a slieňovce. K nespevneným aleuritom patrí prach, hlina a spraš, spevnené nepoznáme. K nespevneným psamitom patria piesky, k spevneným pieskovce, kremence, arkózy a droby. K nespevneným psefitom patria suť, štrk a morény, k spevneným brekcie, zlepence a tillity. Osobitnú skupinu sedimentárnych hornín tvoria tzv. organogénne sedimenty. Sem patria už spomínané fosfority – guáno, ale aj silicity, ktoré vznikajú usadzovaním schránok rozsievok na dne mora (diatomity), ale aj dierkavcov (radiolarity) a ihlíc kremitých mechúrnikov (spongolity). K živičnému radu patrí asfalt, ropa a zemný plyn. Asfalt, ropa a zemný plyn sa nachádzajú vždy pri sebe, pričom asfalt je na povrchu, pod ním sa nachádza zemný plyn a pod ním zásoba ropy. Vznikli sedimentáciou a preuhoľnením zväčša živočíšnych tiel.