Rad: prvosienkotvaré

U nás je najviac zastúpená čeľaď prvosienkovité. Sú to byliny s protistojnými listami alebo s listami v prízemnej ružici. Tie sú väčšinou nedelené. Patrí sem trvalka prvosienka, ktorá má listy v prízemnej ružici, kvety sú s rúrkovitou alebo svietnikovitou korunou (prvosienka jarná, prvosienka väčšia). Patrí sem aj cyklámen fatranský, čerkáč peniažtekový (trvalka, zelená aj v zime, listy sú protistojné, široko vajcovité až okrúhle, kvety sýtožlté, krátkostopkaté v pazuchách listov).

Rad: slezotvaré

Do tohto radu patrí čeľaď lipovité. Sú to stromy alebo kry s nedelenými alebo laločnatými listami, kvety sú malé, 5-početné. Najznámejším zástupcom je lipa. Je to strom so srdcovitými, nesúmernými listami a bledožltými voňavými kvetmi vo vidlici, ktorej listeň prirastá ku kvetnej stopke. Poznáme lipu malolistú (v pazuchách žíl sú chumáčiky hrdzavých chlpov), lipu veľkolistú (v pazuchách žíl sú chumáčiky bielych chlpov) a lipu striebristú (vrchná strana listu je tmavozelená, spodná je husto chlpatá). Kvety lipy malolistej a veľkolistej sa používajú v lekárstve. K tomuto rodu patrí aj čeľaď bavlníkovité (bavlník chlpatý) a slezovité (slez nebadaný, slez lesný, ibištek trojdielny).

Rad: ružotvaré

Z tohto radu sa u nás vyskytujú hlavne zástupcovia čeľade ružovitých. Sú to dreviny alebo byliny s jednoduchými i zloženými listami, väčšinou striedavými, kvety sú obojpohlavné, 5-početné, jednotlivé alebo v kvetenstvách. Plod je nažka, mechúrik, kôstkovica alebo malvica. Patrí sem ozdobný ker tavoľník van Houtteho sú bohatými chocholíkmi bielych kvetov. Ostružina černicová (biele kvety v chocholíkoch, plody čierne, často ionovatené), ostružina malinová, nátržník husí (liečivá bylina), jahoda obyčajná, repík lekársky (malé žlté kvety sú stopkaté a vytvárajú klasovité strapce, listy sú nepárno-pérovito zložené, veľmi známa liečivá rastlina), alchemilka obyčajná (liečivá rastlina), ruža šípová (liečivá rastlina), mandľa obyčajná (liečivá rastlina), slivka trnková, slivka domáca, čerešňa vtáčia, čerešňa pílkatá (sakura), marhuľa obyčajná, broskyňa obyčajná, jabloň planá, hruška obyčajná, dula podlhovastá, jarabina vtáčia (liečivá rastlina), hloh obyčajný (liečivá rastlina).

Rad: lomikameňotvaré

Naši najznámejší zástupcovia patria do čeľade egrešovitých a tučnolistých. Čeľaď egrešovité sa vyznačuje jednoduchými, dlaňovito-laločnatými listami. Plod je bobuľa. Patrí sem egreš obyčajný, ríbezľa červená a ríbezľa čierna. Čeľaď tučnolisté sa vyznačuje dužinatými, celistvými listami. Plody sú mechúriky. Najrozšírenejším zástupcom je rozchodník prudký a okrem neho rôzne skalnice.

Rad: bôbotvaré

Z bôbotvarých je v našich podmienkach najrozšírenejšia čeľaď bôbovité. Sú to dreviny alebo byliny rozmanitého vzrastu so striedavými pérovito-zloženými alebo trojpočetnými alebo jednoduchými listami. Listy sú často zakončené úponkom alebo hrotom. Kvety sú väčšinou obojpohlavné, v strapcovitých súkvetiach, hlávkach alebo v strapcoch. Jednotlivé kvety majú typické jednoduché zloženie: horný korunný lupienok – strieška, býva väčší, naspäť ohnutý alebo smerujúci dopredu, niekedy odlišne sfarbený. Bočné dva lupienky sú krídla a dva dolné lupienky zrastajú a vytvárajú člnok, v ktorom sú skryté tyčinky a piestik. Niekedy korunné lupienky v spodnej časti zrastajú do rúrky. Plod je struk, zväčša pukavý. Struky sú rôzneho tvaru. Na koreňoch sa často tvoria bakteriálne hľuzky, v ktorých žijú nitrogénne baktérie syntetizujúce voľný dusík na organické zlúčeniny. Do tejto čeľade patria naše najznámejšie krmoviny, strukoviny a olejniny. Zástupcovia: agát biely, štedrec ovisnutý, hrach siaty, bôb obyčajný, vika vtáčia, fazuľa záhradná, šošovica jedlá, ďatelina lúčna, hrachor lúčny, lucerna siata, komonica lekárska, ľadenec rožkatý, ranostaj pestrý.

Rad: mydlovníkotvaré

Do tohto radu patria niektoré naše stromy a sú zastúpené čeľaďami javorovité a pagaštanovité. Javorovité sú dreviny s protistojnými listami. Majú drobné kvety v strapcoch alebo chocholíkoch, sú obojpohlavné, 5-početné. Plod je krídlatá dvojnažka. Patrí sem javor horský, javor mliečny, javor poľný, javor cukrový, ale aj javorovec jaseňolistý. Javor horský má rozložitú až vajcovitú korunu, borka je rôznotvárna, odlupuje sa v nepravidelných platničkách. Listy sú dlaňovito- laločnaté až zárezové, rozčlenené na 5 tupých lalokov. Výrezy do listovej čepele sú ostré, čepeľ je na báze srdcovitá. Kvitne po rozvinutí listov. Plod je krídlatá dvojnažka zrastajúca pod ostrým uhlom. Javor mliečny má tmavohnedú borku, ale neodlupuje sa. Listy sú dlaňovito (5 – 7) laločnaté. Na spodnej strane listov sú chĺpky, tie sú aj v pazuchách žiliek. Plod je krídlatá dvojnažka, stlačená, plochá. Javor poľný a javor cukrový sa u nás vysádzajú v parkoch, naše podnebie nie je pre ne prirodzené. Javorovec jaseňolistý má zložené listy, netypické pre javor. Medzi pagaštanovité patrí pagaštan konský, ktorý má listy dlaňovito-zložené 5 – 7 – 9 početné. Plod je ostnatá tobolka, ktorá puká troma chlopňami. Osemenie je lesklé, hnedé s belavou jazvou. Tento typ semena je pre pagaštanovité typický.

Rad: pakostotvaré

Najvýznamnejšie čeľade tohto radu sú: ľanovité, pakostovité, netýkavkovité, drieňovité. Ľanovité sú byliny, ale v trópoch aj dreviny alebo liany s jednoduchými listami. Patrí sem ľan siaty – jednoročná bylina asi jeden meter vysoká, s tenkou na vrchole rozkonárenou stonkou. Listy sú úzke, čiarkovité, kvety modré (niekedy biele alebo ružové) v málokvetých súkvetiach. V stonke sa nachádzajú silné obaly cievnych zväzkov – lykové vlákna, kvôli ktorým sa ľan pestuje. Okrem ľanu siateho je u nás často vidieť aj ľan prečisťujúci a ľan úzkolistý. Pakostovité sú u nás zastúpené len bylinami. Typickým znakom je semeno s dlhým hygroskopickým zobáčikom, ktorým sa semeno zavŕtava do zeme. Patria sem: pakost lúčny, pakost smradľavý a bocianik rozpukový, ktorý sa často vyskytuje na tvrdých, udupaných častiach zeme na poli aj v meste. Zaujímaví zástupcovia sú z čeľade netýkavkovitých. Názov čeľade je odvodená od vlastnosti dozretých plodov – strukov. Tie pri jemnom dotyku praskajú a semienka vystreľujú. Najznámejším zástupcom je netýkavka nedotklivá. K pakostotvarým zaraďujeme aj drieňovité, s naším najznámejším zástupcom drieňom obyčajným, ktorého plody sa zberajú na zaváraniny alebo na prípravu vína.

Rad: aralkotvaré

Najvýznamnejšími čeľaďami sú aralkovité a mrkvovité. Aralkovité sú dreviny, ale často sú to aj popínavé rastliny s dlaňovito-laločnatými až dlaňovito-dielnymi listami. Naším najznámejším zástupcom je brečtan popínavý – drevitá liana, vždyzelená, má kožovité tmavozelené listy s belavou žilnatinou. Majú dvojaký tvar – na kvitnúcich výhonkoch sú široko- vajcovité, na sterilných dlaňovito 3 – 5 laločnaté. Čeľaď mrkvovité je u nás veľmi bohato zastúpená. Sú to byliny, niekedy so zdrevnatenou stonkou. Listy sú jednoduché, častejšie však pérovito-dielne alebo zložené. Typické sú drobné kvety v okolíkoch, väčšinou zložených z okolíčkov. Kvety sú päťpočetné. Plod je dvojnažka, pletivá obsahujú aromatické silice, živice a niekedy aj jedovaté alkaloidy a toxíny. Kotúč poľný je kruhovito rozkonárená rastlina s dvojito- pérovito strihanými listami, kvety má v drobnej guľovitej hlávke. Pri dozretí sa celá rastlina odtrhne od koreňa a kotúľa sa po rovine, pričom rozsieva semienka – tzv. stepný bežec. Ďalej sem patrí mrkva obyčajná, paštrnák siaty, zeler voňavý, petržlen záhradný, rasca lúčna, kôpor voňavý, bedrovník anízový (aníz).

Rad: rešetliakotvaré

Je rad s menším počtom zástupcov, z ktorých tí najvýznamnejší sa zaraďujú do čeľade viničovitých. Viničovité sú drevnaté rozkonárené liany so striedavými listami. Listy sú dlaňovitolaločnaté alebo zložené. Bočné konáriky tvoria buď úponky, alebo sú kvetonosné. Tvoria súkvetie – vrchlíková metlina. Plody sú dvojsemenné bobule. Z našich druhov sem patrí vinič hroznorodý a vinič lesný.