Hornina je heterogénna látka, ktorá je zložená z jedného, ale častejšie z viacerých minerálov. Podľa vzniku rozdeľujeme horniny na: magmatické, usadené a metamorfované. Toto rozdelenie do systému je vhodnejšie ako rozdelenie podľa chem. štruktúry.

Magmatické horniny - vznikli stuhnutím magmy pod povrchom zeme, alebo na jej povrchu (výlevné horniny). Patrí sem veľké množstvo rôznorodých hornín. Horniny sa vzájomne líšia štruktúrou a textúrou. Štruktúra vyjadruje vnútorné usporiadanie, textúra celkové usporiadanie horniny. Všeobecne ich delíme podľa množstva kremičitanov, ktoré obsahujú na ultrabázické (obsah kremičitanov pod 45 %), bázické (obsah kremičitanov medzi 45 – 65 %), intermediálne (obsah kremičitanov 55 – 65 %) a kyslé (nad 65 % kremičitanov).

Ultrabázické magmatické horniny - patria sem napríklad peridotity, pyroxenity a amfibolovce.

Bázické magmatické horniny - majú vyšší obsah kremičitanov a sú častejšie ako ultrabázické. Tieto rozdeľujeme ešte podľa toho, v akej hĺbke vykryštalizovali na: hlbinné, žilné a výlevné. Z hlbinných je najtypickejším zástupcom gabro – tmavá hornina, stredne hrubozrnná so všesmernou textúrou. Zo žilných sú to gabrové aplity a gabrové porfíry. Najväčšiu skupinu tvoria výlevné, ku ktorým patria diabázy (labrador), melafíry a čadiče.

Intermediálne magmatické horniny - sú pomerne časté a rozdeľujú sa podobne ako bázické na tie, ktoré utuhli v hĺbke, tie, ktoré utuhli v žilách, a tie, ktoré utuhli na povrchu. Patria sem sienity a diority.

Kyslé magmatické horniny - sú najčastejšie sa vyskytujúce horniny. Z hlbinných sú to hlavne žuly a granity, zo žilných žulové porfýry, pegmatity a aplity a z výlevných sú to ryolity, ku ktorým zaraďujeme vulkanické sklá (napríklad oxidián, pemza, smolek, pehlit).