Demonštrácia je často v princípe pokus, ktorý je realizovaný pred väčším počtom učiacich sa, pričom učiaci sa nemajú možnosť aktívne do priebehu vstupovať (takže nejde vlastne o praktickú činnosť). Tým sa edukačná hodnota znižuje, častejšie sa stáva, že dieťa nepostrehne dôvod, prečo sa pokus realizuje. V tomto prípade ide o tzv. demonštračný pokus, jeho funkcia a edukačné zacielenie sú podobné k samotnej metóde pokusu. Sama demonštrácia je v podstate jednoduché predvedenie reality alebo jej zovšeobecnenie do schémy alebo modelu. Učiaci sa získava väčšie množstvo informácií, čím sú aj stabilnejšie a ľahšie zapamätateľné. Demonštrácia sa od demonštračného pokusu líši predovšetkým tým, že nepredpokladá vytváranie určitých zásahov do pozorovanej reality a sledovanie reakcií, len podporuje abstraktnú manipuláciu s informáciami pomocou zobrazení a/alebo reality. Veľká časť využitia metódy demonštrácie je postavená na predvedení reality prostredníctvom určitej pomôcky – obrazu, filmu, reálnej prírodniny alebo modelu. Ak chceme, aby bola demonštrácia efektívna, je potrebné usmerniť dieťa v sledovaní demonštrácie prostredníctvom špecificky vypracovaných otázok a úloh (podobný princíp platí aj pre pokus).

Ak sa učiteľ rozhodne pre demonštráciu, bude potrebovať menej času a menej pomôcok, nemôže však zabezpečiť, že žiaci budú myšlienkovo aktívni. To závisí najmä od spôsobu, akým bude jav, predmet, situáciu demonštrovať.