Podmienkou efektívneho využívania faktickej skutočnosti v konštrukcii predstáv je ochota vlastné predstavy meniť v prípade, ak nie sú v súlade so zistenými faktami. Tento postoj by sme mohli nazvať aj flexibilitou predstáv. Všeobecne platné vedecké predstavy podliehajú zmenám na základe zistenia nových skutočností, na základe definovania nových faktov.

U mladších detí je hodnota novej skúsenosti dosť vysoká, a tak sa ich predstavy musia na nové situácie pomerne často adaptovať. Ochotnejšie pristupujú k zmene preferovanej predstavy v prípade, že nová skúsenosť spôsobí vznik konfliktu s predstavami, ktoré už dieťa vytvorené má. Deti by mali mať možnosť o zmenách vlastných predstáv diskutovať. Zistia, že rôzni ľudia majú rôzne názory a tie im môžu pomôcť k tvorbe takých predstáv, ktoré im pomôžu pochopiť skutočnosť.

Zrelší postoj sa prejavuje ochotou zmeniť vlastnú predstavu, ak existuje presvedčivý fakt, ktorý je s ňou v konflikte. Alternatívne predstavy druhých ľudí považujú za rovnako hodnotné ako vlastné, spontánne ich vyhľadávajú a využívajú na dotváranie vlastných predstáv o realite. Uvedomujú si nevyhnutnosť zmeny predstavy alebo úplného upustenia od predstavy, keď im iná (resp. upravená) predstava vysvetľuje skutočnosť lepšie.


Rozvinutú ochotu meniť vlastné predstavy môže učiteľ identifikovať na základe priebehu diskusií žiakov v skupine.