Rozvoj spôsobilostí interpretovať a tvoriť predpoklady I
Spôsobilosť interpretácie (a spôsobilosť tvoriť predpoklady) sa líšia od predchádzajúcich spôsobilostí najmä tým, že ich výsledkom nie je priame opisovanie evidentnej skutočnosti (i keď objektívne), ide o tvorbu vysvetlení a interpretácií toho, čo sme pozorovali, merali a klasifikovali. V tomto procese sa informáciám priraďuje do určitej miery subjektivizovaná hodnota.



Interpretácia a tvorba predpokladov sú procesy, ktoré prebiahajú v mysli žiaka bez potreby aktuálneho kontaktu s realitou. Ide o spôsobilosti, pri ktorých sa najmä rozvíjajú abstraktné logické operácie.



Napríklad pozorovaním môžeme zistiť, že slnečnica sa otáča počas dňa za slnkom. Toto pozorovanie dokáže v rovnakej kvalite získať každý pozorovateľ, ktorý urobí kvalitné pozorovanie. Interpretáciou k tomuto pozorovaniu by mohol byť výrok: Slnečnica sa otáča za slnkom preto, aby poskytla dostatok energie pre zrenie svojich semien. Interpretácií toho istého pozorovania je možné vytvoriť niekoľko. Tvorba predpokladov (predikcií) je prejavom úsilia vysvetliť pozorované. Ide o spôsobilosť, ktorej výsledkom má byť vytváranie odborných odhadov toho, čo sa má stať. To znamená, že na základe minulých pozorovaní a ich interpretácií sa pokúšame predpokladať, čo sa pri ďalšom pozorovaní stane. Vytvorené predpoklady sú tým hodnotnejšie, čím kvalitnejšie pozorovanie sa zrealizovalo a čím premyslenejšie sa pristupovalo k tvorbe interpretácií.