Typickým príkladom sú súbežné psychoanalytické teórie dvoch najvýznamnejších psychoanalytikov, Adlera a Freuda. Ku každému psychoanalytickému fenoménu majú obidve teórie zmysluplné vysvetlenia, ktoré sú, samozrejme, podporené evidentne existujúcimi skutočnosťami (sú verifikované). Aj napriek tomu sú obidve teórie značne odlišné a ani jedna z nich sa nedá pokladať za absolútne platnú. Obidve teórie argumentujú v rámci svojich definícií – táto ich „silná“ stránka je vlastne ich slabosťou (sú nespochybniteľné), všetky hypotézy sú vopred overené.

Podľa Adlera môže byť dôvodom pocitu menejcennosti potláčaná túžba po moci, podľa Freuda môže ísť o defekt, ktorý vzniká v dôsledku absencie dôveryhodnej osoby v období raného detstva. Obidve vysvetlenia môžu byť podporené určitými skutočnosťami, ako je napríklad to, že menejcennosť sa vyskytuj hlavne u ľudí, ktorí pochádzajú z citovo chudobného prostredia.

Na strane druhej, Einsteinova teória relativity je spochybniteľná evidentnou skutočnosťou. V prípade využitia teórie na výpočet pravdepodobných zmien vo vzájomných pozíciách hviezd (v prípade keď ich svetlo prechádza v blízkosti slnka) je možné teóriu posilniť resp. vyvrátiť na základe uskutočnených meraní.