Tak ako pojmy environmentálny a ekologický nie sú zhodné, za synonymické nemožno pokladať ani pojmy výchova a vzdelávanie. Ak sa chceme v škole sústrediť na environmentálne vzdelávanie, nemusí to byť to isté, ako keď sa sústreďujeme na environmentálnu výchovu. Kým vzdelávanie je zamerané na tvorbu stabilného a prakticky využiteľného poznatkového systému, ktorý je priebežne modifikovaný vzhľadom na nové vedomosti a skúsenosti a je prísne objektívny, výchova sa zaoberá nielen vedomosťami a spôsobilosťami vedomosti rozvíjať, ale aj postojmi. Rozvíjané postoje sú zvyčajne zamerané na samotný vzdelávací proces (napríklad rozvoj pozitívneho postoja k učeniu), ale môžu mať aj špecifické zameranie (osvojovanie si všeobecných noriem a hodnôt spoločnosti), v našom prípade môže ísť o rozvoj špecifických environmentálnych postojov. Pri rozvoji postojov už nehovoríme o objektívnosti, keďže ide o individuálne pochopenie špecifických informácií. Z uvedeného vyplýva, že environmentálne vzdelávanie je zamerané skôr na environmentálny obsah reprezentovaný najmä vedomosťami; environmentálna výchova sa zameriava skôr na ochranárske postoje. Vzhľadom na vek žiakov je edukačne hodnotnejšie environmentálne vzdelávanie.

Separácia odpadu a jeho následná recyklácia je typickým príkladom environmentálnej aktivity, pretože tvorba veľkého množstva odpoadu narúša rovnovážne vzťahy v prírode a to pôsobením ľudskej spoločnosti, najmä spôsobom jej existencie.