Environmentálne vzdelávanie na 1. stupni ZŠ sa zvyčajne zameriava na tie environmentálne javy, ktoré môžu žiaci v tomto veku pochopiť. Vzhľadom na to, že mnohé z nich vyžadujú najskôr dostatočné pochopenie jednotlivých parciálnych javov, ktoré sú dané pri riešení environmentálneho problému do súvislostí, je riešenie environmentálnej problematiky pre žiakov pomerne náročné. Preto sa environmentálne vzdelávanie zvyčajne v tomto veku nevyčleňuje od ostatného prírodovedného obsahu, je jeho súčasťou. Možno hovoriť skôr o viac alebo menej environmentálne zameraných prírodovedných aktivitách. Žiaci sú napríklad pri štúdiu ekologických vzťahov v prírode (napríklad: že ryby potrebujú pre život vodu, niektoré slanú, iné bez soli, chladnejšiu, teplejšiu, tečúcu, stojatú…) vedení k uvedomovaniu si toho, že človek môže znečisťovaním zasiahnuť do týchto ekologických vzťahov a spôsobiť úhyn jedincov až celého druhu. Ak učiteľ rozvíja dôvody úhynu a pátra spolu so žiakmi po príčinách a analyzuje celú situáciu, ide o environmentálne vzdelávanie. Ak však ponechá dôraz na fakte, že človek by nemal vody znečisťovať, a tí, ktorí to robia, sú „zlí,“ jeho pôsobenie má skôr podobu environmentálnej výchovy.

V primárnom prírodovednom vzdelávaní je zbytočné so žiakmi riešiť dôvody vzniku ozónovej diery a jej efekty na živé organizmy. Klasické environmentálne vzdelávacie aktivity sa nerealizujú, prevahu má rozvoj postojov - t. j. environmentálna výchova.