Detské naivné predstavy a proces ich modifikácie
Rozvoj prírodovednej gramotnosti v mladšom školskom veku
Kapitola je zameraná na objasnenie pojmu prírodovedná gramotnosť vzhľadom na jej rozvoj v mladšom školskom veku. Prírodovednú (alebo tiež vedeckú) gramotnosť je možné charakterizovať ako „spôsobilosť používať prírodovedné vedomosti, identifikovať otázky a utvárať závery, ktoré sú podložené faktami a ktoré pomáhajú pri utváraní určitej predstavy o prírodnom svete a zmenách, ktoré v ňom prebiehajú a ktoré spôsobuje človek svojou činnosťou“ (definícia organizácie OECD v programe pre medzinárodné hodnotenie študentov – PISA; http://www.pisa.oecd.org). Prírodovedná gramotnosť sa prejaví na celkovom prístupe človeka k realite. Vedecky gramotný človek vie:
  • zhodnotiť, prečo sú konkrétne myšlienky a teórie významné a iné nie (alebo menej),
  • hodnotiť logickosť a príčinnosť, ktorá sa realizuje na pozadí všetkých vysvetlení, ktoré sú v súčasnej vede preferované,
  • pochopiť a vedieť kriticky reagovať na reportáže z médií, ktoré hovoria o prírodovedných poznatkoch a myšlienkach,
  • vytvoriť, vyjadriť a obhájiť osobný pohľad, názor na určitú vedeckú tému, ktorá je súčasťou verejných debát,
  • získať viac vedomostí, ako požaduje škola, na základe vlastného záujmu a dobrovoľnosti.

Veľmi zjednodušene by sme mohli prírodovednú gramotnosť chápať ako rozvoj spôsobilostí práce s informáciami tak, aby sa vytvárala korektná predstava o fungovaní sveta.