|
-
V téme Hmota si žiak objasňuje rozdiel medzi živými a neživými reáliami. Žiak získava základné informácie o životných prejavoch organizmov a odlišuje ich od neživej prírody. Žiak si podvedome osvojuje proces tvorby kategórií. V danom procese je potrebné jasne špecifikovať charakteristiky prírodnín, ktoré do jednotlivých kategórií (v našom prípade: živé – neživé) zaraďujeme. Ďalej môže modifikovať predstavu o hmote a skúmať jej rôzne vlastnosti a zmeny týchto vlastností.
|
|
-
Téma Plynné, kvapalné a pevné látky je zameraná na dotváranie predstavy o skupenských premenách hmoty a na bližšiu charakteristiku jednotlivých skupenstiev. Pomerne veľká časť témy je venovaná objasneniu toho, že aj plynné látky (ako vzduch) sú hmota.
|
|
-
V téme Voda sú žiaci vedení k rozvíjaniu predstáv o rozpustnosti látok vo vode, o filtrácii a kryštalizácii. Cieľom nie je osvojovanie pojmov filtrácia a kryštalizácia, aj keď učiteľ by sa využívaniu korektných pojmov nemal vyhýbať. V téme si môžu žiaci objasniť aj rozdiel medzi rozpúšťaním a roztápaním, a to na príkladoch z praxe (napríklad čokoláda, cukor).
|
|
-
Prebratím témy Rastliny polí a lúk žiak získa predstavu o rôznorodosti lúčneho porastu, zistí, aké živočíchy sú typické pre lúky, naučí sa spoznávať vybraných zástupcov lúčneho porastu. Žiak sa naučí pozorovať a porovnávať reality, učí sa rozlišovať lúku a pole podľa rôznych znakov.
|
Do druhého ročníka sú v tomto prípade vybrané témy, ktoré nie sú zamerané len na opis reálií (rôznych prírodnín), ale aj na niektoré javy, s ktorými sa bežne žiak stretáva a má o nich vytvorenú špecifickú predstavu. Kým prírodniny (ako objekty) je možné pozorovať, vzájomne porovnávať, triediť a opisovať, javy je možné okrem toho aj vysvetľovať. V druhom ročníku zatiaľ nie je obsah prírodovedy zameraný na vysvetľovanie javov, ale na ich opis, pričom žiak je vedený k tomu, aby sa o priebehu známych javov dozvedel viac a aby ich začal aj správne pomenúvať. Napríklad jav rozpúšťania. Okrem toho, že žiak zistí, že niektoré látky sa vo vode rozpúšťajú a iné nie, môže sa zamýšľať aj nad tým, čo sa stalo s látkou (napríklad so soľou), ktorú sme vložili do vody. Tým, že žiakov vedieme k tomu, aby sa pokúšali vyjadriť, čo si o jave myslia, umožníme kvalitnejšiu zmenu naivných predstáv žiakov o danom jave. Napríklad aj tým, že pri verbalizácii vlastných predstáv žiaci zistia, že sa ich predstavy rôznia. Dôležité je upozorniť na to, že korektná predstava o tom, čo sa deje s látkou, keď sa vo vode rozpúšťa, nie je predmetom obsahového a výkonového štandardu, avšak uvedeným spôsobom napĺňame ciele predmetu.