Rešpekt k faktom

Rešpektovanie faktických skutočností je jedným z najdôležitejších prejavov vedeckého postoja k realite. Mnoho nových predstáv býva vybudovaných na predstavivosti, ale zvyčajne majú krátku životnosť, pretože tieto predstavy nie sú koherentné s faktickou skutočnosťou (nepomáhajú vysvetliť situácie, javy a existencie objektov). Vzhľadom na konkrétne myslenie detí mladšieho školského veku je dôležité, aby sa o faktickosti skutočností presvedčili vlastnou skúsenosťou. V tomto smere sa dospelí do vysokej miery odlišujú od detí, pretože sú schopní abstraktne myslieť a táto schopnosť im dáva možnosť v teoretickej rovine akceptovať tvrdenia aj bez ich testovania vzhľadom na fakty. Deti sú schopné prijať určité tvrdenia aj bez testovania, ale v tomto prípade sa utvára skreslený postoj k hodnoteniu faktov – napr. výroky autorít sú nespochybniteľné fakty. Príklady:

	Ucholaky majú na zadnej časti bruška klieštiky, ktoré im slúžia na otváranie blanitých krídel. Nie sú nimi schopné pretrhnúť ušný bubienok, uši človeka nevyhľadávajú, človeka sa boja, podobne ako iné druhy hmyzu.
	Ženy a muži majú rovnaký počet rebier. To, že žena bola stvorená z Adamovho rebra, je len metafora.
	Netopiere nevyhľadávajú vlasy, aby sa do nich zaplietli, zapletú sa do nich len v panike pri úniku, pričom zamotávajúce sa vlasy vnímajú ako pascu, do ktorej sa dokážu ešte viac zamotať v úsilí uniknúť.
	Kvety v spálni neodčerpávajú v noci toľko kyslíka, aby spiaceho človeka udusili.

Argumentácia detí zvyčajne nie je postavená na faktoch, dokážu sa odvolávať aj na informácie, ktorým nerozumejú. Úprava tejto nedokonalosti v myslení detí je možná napr. prostredníctvom konštruktívneho dialógu, v ktorom od žiaka žiadame fakty.

Znakom zrelého rešpektu a akceptovania faktickej skutočnosti je ochota konfrontovať vlastné predstavy s faktickou skutočnosťou a uvedomiť si, že žiadna predstava nebude stabilná, kým nebude niekoľkonásobne skutočnosťou overená.