Detské naivné predstavy – prekoncepty II
Tvorba prekonceptov vyplýva z nasledujúcich skutočností:
  • deti sú schopné brať do úvahy len niektoré faktory, ktoré so skúmanou situáciou súvisia;
  • veci a celkové situácie posudzujú len z jedného pohľadu, svojho vlastného;
  • vytvárajú nerozumné a nelogické prepojenia vysvetlení a pozorovaných skutočností;
  • predpoklady, ktoré tvoria, sú upnuté na predstavy spôsobom, že nie je možné ich vyvrátiť;
  • faktické skutočnosti, ktoré sú pozorované využívajú pri testovaní predpokladov selektívne, tie, ktoré by mohli predpoklad vyvrátiť sú ignorované;
  • predstavy sú vzhľadom na ich využiteľnosť často viazané na konkrétny obsah a kontext, nie sú aplikovateľné na nové situácie.
Prekoncepty sú zatiaľ jediné nástroje, ktoré deti majú k dispozícii, pomocou ktorých dekódujú realitu. Vzhľadom na potrebu po istote, ktorá je u detí zvlášť vyvinutá, je stabilita prekonceptov vysoká. Deti nie sú ochotné spontánne meniť svoje predstavy. Pre deti sú ich predstavy jasné, zmysluplné, evidentné, vysvetľujú si nimi realitu tak, že ju chápu a nie je pre ne dôležité, či je predstava všeobecne správna a uznávaná. Vyprovokovať dieťa, aby si svoj prekoncept zmenilo, nie je jednoduché. Deti si svet okolo potrebujú vysvetliť. Usilujú sa o to stále a využívajú všetky im prístupné skúsenosti, nezrelé predstavy, premýšľanie a odôvodňovania. Keďže majú málo skúseností a potreba po vysvetlení je silná, často sa stáva, že si vytvárajú predstavy, ktoré nesúhlasia s vedeckými predstavami o daných predmetoch a javoch.