Tri bodky (apoziopéza) sa používajú na miestach, kde autor preruší a neukončí svoju výpoveď – buď je dokončenie známe, príp. nie je vhodné vetu ukončiť alebo mu v tom zabraňujú emócie (Nie, prosím nie…, Ty si ale… a pod.).

Občas má aj iné uplatnenie – autor ju môže použiť aj vtedy, ak chce v čitateľovi vzbudiť napätie, zvedavosť, príp. chce, aby si záver dotvoril sám.

Prozipézou nazývame výpoveď, ktorá sa začína troma bodkami (…ani o tom sme netušili).

Bodkočiarka sa vyskytuje v odborných, vedeckých, menej často aj v umeleckých textoch. Slúži na oddeľovanie zložitejších vyratúvaní a rozdeľovaní s vetnou štruktúrou (na konci položiek), na sprehľadnenie štruktúrovaných súvetí a na vyznačenie miesta, s významovým posunom (Bol to človek; človek, ktorého hodno nasledovať.).

Pomlčka nahrádza sponové sloveso je v prísloviach (Mladosť – pochabosť), pri vyčleňovaní vnútorne rozvitých prístavkov (Peter Trolko – kanoista, ktorý získal vlani zlatú medailu – však na preteky neprišiel.).

Na miestach, kde dochádza k významovému posunu, alebo pred dôležitým alebo zhrnujúcim slovom sa môže alternovať s bodkočiarkou (Boli tam Zuza, Miška, Anka, Lenka – (;) všetky. Bol to človek – (;) človek, ktorého hodno nasledovať.).