Cudzie mužské mená zakončené na krátke aj dlhé samohlásky okrem samohlások -a, -á, -o, -ó skloňujeme podľa vzoru kuli (sg: N kuli, G kuli-ho, D kuli-mu, A kuli-ho, L kuli-m, I kuli-m; pl.: N kuli-ovia, G kuli-ov, D kuli-om, A kuli-ov, L kuli-och, I kuli-ami), napr. Verdi-mu, s grizly-m.

Zdomácnené neživotné podstatné mená mužského rodu zakončené na -er, -el, -ér, -él, -ír, -íl majú L sg. príponu -i, napr. v štartéri, v hoteli (ale v N pl. podľa vzoru dub príponu -y: (tie) štartéry, hotely a pod.).

Zvieracie podstatné mená zakončené na tvrdú alebo obojakú spoluhlásku skloňujeme v pluráli podľa vzoru dub (tie dub-y – tie lev-y, krodíl-y, orl-y).

Výnimou sú slová pes, vlk, vták (psy – psi, vlk – vlci, vtáky – vtáci, no usilujeme sa dodržiavať systémové podoby aj pri nich – psy, vlky, vtáky, hoci sa pripúšťajú aj podoby psi, vlci, vtáci).

V texte nám môže o podobe zvieracieho podstatného mena napovedať podoba prídavného mena: (tie) šikovné psy, ale (tí) šikovní psi.

V A pl. sa vždy uplatňuje prípona -y: chováme psy (nie psov), vidím býky (nie býkov), kŕmili holuby (nie holubov).