V spisovnej slovenčine zvyčajne po sebe nenasledujú bezprostredne za sebou dve dlhé slabiky (aj keď napr. v západoslovenských nárečiach je tento jav častý).
Vieme, že jadro dlhej slabiky tvoria samohlásky, dvojhlásky a ŕ, ĺ.
Ak by sa teda mali za sebou vyskytnúť dve dlhé slabiky, druhá sa obyčajne skráti.
Uveďme si zopár príkladov:
|
-
správne – krásny, siedmy, dávam, pamiatkar, papiernictvo, trenčiansky
|
|
-
nesprávne – krásný, siedmý, dávám, pamiatkár, papierníctvo, trenčianský
|
Z pravidla o rytmickom krátení jestvuje aj zopár výnimiek.