Neraz sa usilujeme svoju komunikáciu kondenzovať, skracovať a ekonomizovať, zároveň sa usilujeme ju variovať, obmieňať.

Preto namiesto celých viet používame takzvané polopredikatívne či polovetné konštrukcie, ktoré vyčleňujeme čiarkami.

Najčastejšie sú nimi prístavok a doplnok (spravidla obsahujú neurčitý slovesný tvar – prechodník alebo príčastie).

Príklad:
Odchádzal z miestnosti, opakujúc si pritom dedove slová. Srny utekali cez horu, vyplašené svorkou vlkou.

Pripomeňme si, že za prístavok pokladáme vysvetľovaciu konštrukciu, ktorá stojí výlučne za vlastným menom, nikdy nie pred ním.

Príklad:
Filip Nowak, geniálny šachista, sa na turnaji nezúčastní.
Geniálny šachista Filip Nowak sa na trunaji nezúčastní.
Peter, náš sused, vyzdravel. Náš sused Peter vyzdravel.
Ani Eve, kamarátke, sa nedozvonili. Ani kamarátke Eve sa nedozvonili.

Ako prístavok chápeme aj heslové zapisovanie osobných mien: 1. priezvisko, 2. rodné meno, 3. titul (Novák, Peter, Bc.). V bežných textoch však štandardne píšeme: Bc. Peter Novák.