Prízvuk sa prejavuje zvýraznením jednej slabiky v takte, pričom menej výrazné sú neprízvučné slabiky. V slovenčine je prízvuk na prvej slabike slova, vo východoslovenských nárečiach podobne ako v poľštine je prízvuk na predposlednej slabike, je stály (nie je pohyblivý – inak by sme ním mohli rozlišovať význam slov – ako v ruštine, angličtine). V zložených slovách existuje okrem hlavného prízvuku aj vedľajší prízvuk – 'poľno,hospodár, 'veľko,obchod (znakom ' je označený hlavný prízvuk, znakom, vedľajší prízvuk).

Dôraz je zvýraznenie slabiky slova, ktoré hovoriaci pokladá za najdôležitejšie vo vete. Od polohy dôrazu vo výpovedi závisí aj zmysel výpovede.

Emfáza ako citový dôraz sa vyskytuje v citových výpovediach vyjadrujúcich silné emócie – prekvapenie, strach atď.

Sila hlasu (intenzita) je individuálna, závisí od sily výdychového prúdu vzduchu, od napätia a rozkmitu hlasiviek. Intenzita hlasu je zvyčajne najvyššia v slabike, kde sa uplatňuje dôraz, výraznejšie sú aj prízvučné slabiky. Sila hlasu sa odlišuje aj v rozličných typoch prejavov – v rozhovore na rušnej ulici musia hovoriaci použiť výraznejšiu intenzitu hlasu, v dôvernom rozhovore v tichej miestnosti si vystačíme so šepotom.