Prípady, ak z jazykových príčin je na prvom mieste slovo ulica, námestie, nábrežie a po ňom nasleduje nezhodný prívlastok, posudzujeme celé ako vlastné mená, napr. Námestie slobody (nie námestie Slobody), Ulica J. Kráľa (nie ulica J. Kráľa), Ulica veteránov (nie ulica Veteránov), Sídlisko pokoja (nie sídlisko Pokoja). Takto píšeme aj zložené vlastné mená, ktoré vznikli z iných vlastných mien, napr. z názvov udalostí a pod.

Príklad 
Ulica Slovenského národného povstania (vlastné meno ulice je odvodené od názvu historickej udalosti), Námestie Slovenského učeného tovarišstva (vlastné meno námestia je odvodené od názvu spolku).

V týchto prípadoch sa vlastné meno skladá vlastne z dvoch vlastných mien.

Niekedy sa môže stať, že názov ulice, sídliska bol motivovaný starším názvom časti mesta, miestnym názvom alebo chotárnym názvom. Vtedy slovo ulica stojí akoby v ústraní a chápeme ho ako všeobecné meno – ako vlastné meno pretrváva pôvodný názov lokality. Najčastejšie ide o predložkové konštrukcie.

Príklad
(ulica) Výhon, (ulica) Na výhone, (ulica) V krovinách, (ulica) Na hôrke, (ulica) Pod splavom.