Ortoepické chyby sa v ostatných mäkkých spoluhláskach vyskytujú menej často ako pri mäkkom ľ. Tvrdé d, t, n namiesto ď, ť, ň vyslovujú najmä obyvatelia západnej a južnej časti západoslovenských nárečí (od Trenčína, Nitry až po hranicu s Českou republikou a Rakúskom), najmä v trnavskom, bratislavskom regióne a na Záhorí. Výslovnosť slov deti, vodíte, šťastie, ľudia, ticho… sa v spisovnej slovenčine realizuje takto: [ďeťi, voďíťe, šťasťie, ľuďia, ťixo].

V tvaroch prídavných mien vzorov pekný a matkin, v tvaroch daktorých zámen, čísloviek a príčastí vyslovujeme spoluhlásky t, d, n, l tvrdo: [vážení_prítomní, sestrini, peknej, malého, jedni, žiaden, tie, títo] a pod.

Ak sa pred spoluhláskou b vyskytuje n, v spisovnej slovenčine vyslovujeme namiesto nej spoluhlásku m: [hamba, žemba, kľemba, pámbox, bombón] atď.