Z bežnej praxe vieme, že vlastné mená pomenúvajú jedinečné objekty (veci, ľudí, zvieratá, územia).

S veľkým písmenom ich píšeme preto, aby sme pomenovania jedinečných objektov odlíšili od tých, ktoré nie sú jedinečné.

Preto o nich hovoríme, že okrem pomenovacej funkcie majú diferenciačnú a identifikačnú funkciu, čiže slúžia na to, aby sme spomedzi podobných objektov vyčlenili jeden konkrétny, ktorý je nositeľom konkrétneho vlastného mena.

Občas sa v praxi vyskytujú problémy s vyčlenením hraníc vlastného mena, inokedy sa zasa za vlastné mená pokladajú mená všeobecné.

V tejto kapitole si povieme o spôsobe zapisovania vlastných mien a o určovaní ich hraníc.

V nasledujúcej kapitole vymedzíme také všeobecné mená, ktoré sa najčastejšie chybne pokladajú za vlastné mená.