2.3 Historické vlastné mená
Historické vlastné mená
Aj keď by na prvý pohľad možno bolo logickejšie zaradiť túto podkapitolu do kapitoly o vlastných menách, predsa len sme ju zaradili do všeobecnejšieho kontextu, keďže si budeme všímať dačo iné, a to fonetický princíp, ktorý sa uplatňuje v zapisovaní mien osobností do roku 1918, teda z obdobia uhorských dejín.

Možno ste si v populárnej či umeleckej literatúre všimli, že daktoré mená uhorských šľachticov sa píšu rozličnými spôsobmi.

Napríklad pri mene známej čachtickej grófky Alžbety Bátoriovej sme si všimli hneď niekoľko spôsobov zápisu jej priezviska: Báthoryová, Báthory, Bátoryová, Báthoriová. Podobne je to aj s menami iných šľachtických rodov.

Príčin takýchto zápisov je viacero:
  • priezviská sa zapisovali počas storočí podľa aktuálnych pravidiel konkrétneho jazyka (aj v slovenčine: v 19. storočí v slovenčine sa zapisovalo slovenské meno Juro Novák v podobe Guro Nowak a pod.)
  • uhorské priezviská sa často deštruovali kvôli neznalosti maďarských pravopisných noriem (s = š, cz = c, gy = ď a pod.)