Príklad
Dôvod rozlišovať vo výslovnosti dlhé samohlásky od krátkych je tzv. dištinktívna (význam rozlišujúca) funkcia kvantity:
  • hračka – hráčka
  • sud – súd
  • dom – dóm
  • latka – látka a pod.
Tempo reči súvisí aj so zrozumiteľnosťou reči: čím je rečové tempo rýchlejšie, tým sa stáva reč menej zrozumiteľnou, a tak príjemcovi môže uniknúť podstata obsahu výpovede, čím sa môže sa deformovať aj výslovnosť vynechávaním alebo skracovaním hlások atď.

Medzi príklonky patria jednoslabičné slová: tvary pomocného slovesa byť (byť, som, si, je sme, ste, sú, bol) a zámená mi, ti, si, mu, jej, ma, ťa, sa, ho, ju atď.

Medzi predklonky patria jednoslabičné spojky a častice: a, i, aj, že, keď, až, len, či, kde, ba, ak, už a ďalšie.

Príklad:
Keď sa (1) pozrel (2) na ňu (3), usmial sa (4).
Mohli (1) sme si ju (2) radšej (3) vypočuť (4).