V kapitole sme si osvojili niekoľko úvodných pravopisných pravidiel. Ak sa vyskytujú pri jednotlivých javoch výnimky, vždy sme ich uviedli.

Nezabudnime, že slabiku môže tvoriť len krátka alebo dlhá samohláska, dvojhláska a slabikotvorné r, l, ŕ, ĺ. Až na výnimky (napr. páví, skálie) platí, že vedľa seba nemôžu stáť dve dlhé slabiky – ak by sa to stalo, druhá sa skráti (nie šalianský, ale šaliansky, šalianskeho).

Od dvojhlások sme odlíšili samohláskové skupiny v cudzích slovách a vysvetlili sme si, že ich možno segmentovať (ak-ci-a) a že pri ohýbaní sa mení kvantita (sg. – krátka samohláska, pl. – dlhá samohláska, napr. na jednej akcii, z dvoch akcií).

Vyčlenili sme si všeobecné pravidlá o písaní i/y v domácich aj cudzích slovách, zistili sme, že osobitne pri cudzích slovách treba poznať ich význam (poliklinka, polyhistor).

Okrem slov, ktoré píšeme vždy spolu (zemeguľa, všeobecnovzdelávací – všeobecné vzdelanie, nízkotatranský – Nízke Tatry, čienobiely film – odtiene vznikajú rozličným miešaním čiernej a bielej farby) sme si určili prípady, keď slovo píšeme so spojovníkom (spája dva samostatné a vyčleniteľné pojmy do nového pojmu, napr. dreveno-železný stôl, červeno-čierna bodkovaná sukňa) a pod.