Kvantita (dĺžka nositeľov slabičnosti) sa prejavuje na samohláskach a slabičných spoluhláskach l, ĺ, r, ŕ, slabiky s dvojhláskami sa pokladajú tiež za dlhé. V ortoepických prejavoch by sa mali vyslovovať všetky dlhé samohlásky v pomere približne 2 : 1 (pomer dĺžky dlhej a krátkej hlásky). Práve skracovanie dlhých samohlások sa veľmi často objavuje ako ortoepická chyba.

Tempo reči ako vyslovenie určitého počtu slabík za určitý čas súvisí s typmi rečových prejavov – v pripravených prejavoch je zvyčajne tempo reči rýchlejšie, v nepripravených zas pomalšie; v odbornom alebo umeleckom štýle je tempo pomalšie, v hovorovom štýle rýchlejšie a pod.

Rytmus je vo všeobecnosti systematické opakovanie rovnakých alebo podobných javov v časovej alebo priestorovej následnosti, v jazyku sa chápe ako striedanie prízvučných a neprízvučných slabík v reči. Základnou rytmickou jednotkou je takt, ktorý musí obsahovať prízvučnú slabiku.