Spoluhláskové skupiny tvoria skupinu dvoch a viac spoluhlások vedľa seba v jednom slove a vo výslovnosti sa daktoré môžu zjednodušovať.

Na spoluhlásku c sa zjednodušujú skupiny ts, ds, ďs, zs, dzs, ak za nimi nasleduje spoluhláska, napr. detský -> ďeckí, holandský -> holanckí a pod.

na spoluhlásku s sa zjednodušuje skupina zs, ak za ňou nasleduje spoluhláska, napr. francúzsky -> francúski; na spoluhlásku š sa zjednodušujú skupiny žš, zš, ak za nimi nasleduje spoluhláska, napr. francúzština -> francúština;

na spoluhlásku č sa zjednodušujú skupiny dš, tš, tč, ak za nimi nasleduje spoluhláska, napr. švédština -> švéčťina, egyptčina -> egipčina.

Nezjednodušujú sa skupiny šs, žs, sš, zž, sč, čs, zž (napr. sčernieť, povašskí), no niektoré sa asimilujú (žs na šs: mužský – mušskí…), ďalej sa nezjednodušujú aj skupiny stn, stň, štn, štň, zdn, zdň, ždň (šťastný, zvláštne, prázdniny, dáždnik), stk, štk, stv (čiastka, priateľstvo) atď.