Podstatné mená ženského rodu skloňujeme podľa dvoch základných samohláskových vzorov (žena, ulica) a dvoch spoluhláskových vzorov (dlaň, kosť). Vieme, že z hľadiska písania -i / -y platí jednoduché pravidlo: vzor žena je podľa poslednej tvrdej spoluhlásky „tvrdý“ vzor (píšeme -y), v ohýbaní slov s poslednou mäkkou spoluhláskou píšeme vždy -i (vzory ulica, dlaň kosť sú „mäkké“ vzory).

Existuje aj okrajový vzor gazdiná, podľa ktorého skloňujeme podstatné mená ženského rodu zakončená na -ná alebo -ovná (sg.: N gazdiná, G gazdinej, D gazdinej, A gazdinú, L gazdinej, I gazdinou; pl.: N gazdiné, G gazdín, D gazdinám, A gazdiné, L gazdinách, I gazdinami.

Slová mať (matka) a pani majú samostatné skloňovanie. Slovo pani skloňujeme iba vtedy, ak stojí vo vete samostatne (Od tejto panej odpoveď nečakajte.).

Ak je rozvité ďalším podstatným menom alebo vlastným menom, neskloňuje sa (Od pani ministerky odpoveď nečakajte.).