Pojem úsečka sa považuje v školskej matematike za základný, preto na zavedenie tohto pojmu používame podobnú metódu ako v prípade bodu. Narysujeme úsečku a povieme: „Toto je úsečka.“ Upozorníme na označenie úsečky krajnými bodmi A, B. Pri znázornení úsečky (obr. 32) zvolíme taký postup, že narysujeme (alebo skonštruujeme v geometrickom softvéri) časť priamky a na nej vyznačíme dvoma krajnými bodmi úsečku. Opačný postup, zvoliť si dva body a potom zostrojiť úsečku, sa používa vo vyšších ročníkoch.

Žiaci sa naučia vyhľadávať úsečky (body) na už známych geometrických útvaroch a na reálnych predmetoch, napr. hrana stola, skrine, tabule, pravítka… Žiaci ukazujú hrany predmetov, ktoré predstavujú úsečku, a ukazujú aj ich krajné body. Žiakov treba oboznámiť so vzťahom „bod leží na úsečke“, ktorý možno ukázať na obrázkoch. Môžeme využiť softvér k digitálnej tabuli alebo dynamický geometrický softvér, v ktorom sa úsečka vytvorí jednoduchým kliknutím na ikonu. Musíme zdôrazňovať, že dvojica krajných bodov, ktorými je úsečka určená, pomenovaná, nie je usporiadaná, takže dvojice bodov A, B a B, A určujú tú istú úsečku.

Po oboznámení sa so základnými pojmami zavedieme reláciu medzi – bod C leží medzi bodmi A, B práve vtedy, keď bod C je rôzny od bodov A, B a patrí úsečke A, B – túto reláciu zavedieme názorne. Pomocou relácie medzi sa zdokonaľuje predstava o úsečke ako množine bodov, žiaci si majú uvedomiť, že medzi každými dvoma rôznymi bodmi existuje aspoň jeden ďalší bod.