Prirodzené čísla majú aj ordinálnu vlastnosť. Ak je množina usporiadaná, prvkom priradíme názvy čísel v tom poradí, ako sú usporiadané, teda poradové číslo posledného prvku je zároveň aj ordinálnym aj kardinálnym číslom množiny.

V praxi sú úlohy, ktoré používame na objasnenie ordinálnej vlastnosti čísla totožné s úlohami z predchádzajúceho kroku, s tým rozdielom, že ide vždy o usporiadané množiny. napr. poradové čísla v čakárni, mesiace v roku, sedadlá v divadle miestenky v dopravných prostriedkoch…)

V tejto fáze musíme rozlišovať medzi množstvom a poradovým číslom.

Ak hovoríme, že niekto je piaty v rade, znamená to že sú pred ním ešte štyria, teda je ich aspoň 5, ale na piatom mieste je len jeden človek.

Niektorá odborná literatúra pre túto vlastnosť čísla používa termín: číslo ako „adresa,“ pričom ide o skutočné číslo.

Po sedadle 123 nasleduje sedadlo 124, a sedadlo 128 je o štyri miesta ďalej ako 124.