Doležitým kritériom hodnotenia normy, subnormy a poruchy intelektových schopností je závažnosť funkčnosti kognitívnych operácií a úbytku alebo zachovania príslušných kompetencií (Vágnerová, 2004, s. 301).

Ľahké poruchy kognitívnych funkcií najmä v hraničnom pásme mentálenj retardácie charakterizujú:

Mentálna retardácia predtavuje kontinuum delené podľa miery závažnosti. Ide o globálne poškodenie intelektových funkcií spojené s narušeným vývinom celej osobnosti, t. j. o spoločenskú nedostačivosť.

Mentálny vek u dospelých s ľahkou mentálnou retardácia sa pohybuje od 9 do 12 rokov. Deti budú mať pravdepodobne problémy s učením v škole, ale v dospelosti budú schopné pracovať, udržiavať dobré spoločenské vzťahy a môžu byť prospešné spoločnosti (MKCH-10R).