Vývinová kríza

Vývinová kríza nastupuje vtedy, ak jedinec nezvláda vývinovú úlohu typickú a významnú pre daný vek. V kontexte medziľudských vzťahov dochádza ku konfrontácii s otázkami, ktoré sú pre jeho ďalší psychosociálno-morálno-spirituálny vývin dôležité. V konfrontácii môže zlyhávať v niektorých nedokončených či nedoriešených témach z jeho predchádzajúceho vývinu. Napríklad môže ísť o otázky istoty, bezpečia, emočnej a fyzickej sýtenosti, separácie od symbiózy, budovanie hraníc smerom k autonómii, zrelosť intimity a identity, schopnosť partnerského a rodičovského vzťahovania sa, schopnosť sebatranscendovania v prokreativite a kreativite a pod. (Vodáčková, 2002, s. 37).

Vývinová kríza prichádza zvyčajne tam, kde nemohla úspešným spôsobom prebehnúť tranzícia z nižšieho na vyššie vývinové štádium v podobe úspešnej adaptácie jedinca a jeho rodinného systému na prirodzené zmeny a úlohy.

Prínosom krízy je schopnosť kompenzovať a vyvažovať prirodzený tok života. Jedinec môže aj dodatočne riešiť, čo v svojom živote riešil dočasne alebo neúplne. Kríza umožňuje návrat a dodatočnú adaptáciu na životné výzvy, ale vytvára aj potenciálny priestor pre vznik emočnej, neurotickej, stresogénnej či adaptačnej poruchy.