Skratka LCD (Liquid Crystal Display, teda displej z tekutých kryštálov) sa vžila na označovanie displejov, ktoré na vytvorenie obrazu využívajú mikroskopické kryštály, schopné meniť svoju polohu v závislosti od toho, či na ne pôsobí elektrické napätie, alebo nie. Práve „natočenie“ tekutých kryštálov určuje, či bude prvkom prechádzať svetlo, alebo nie. Prvé pokusy o výrobu a priemyselné využitie LCD spadajú do obdobia 60. rokov minulého storočia a od tých čias sa stali fenoménom, ktorý nás obklopuje doslova všade. Podobne ako iné produkty aj LCD však prešlo búrlivým vývojom, a tak dnes máme okrem monochromatických LCD (napríklad tie v digitálkach) aj farebné, využívajúce vlastný zdroj svetla, či reflexné. No a, samozrejme, k dispozícii je celá paleta typov: STN, DSTN, Si-TFT, Polysilicon TFT či nízko teplotný Polysilicon TFT. Už z tohto výpočtu vidieť, že problematika LCD je pomerne široká. Keďže nechceme zachádzať veľmi hlboko do detailov, na vysvetlenie princípu, na ktorom sú LCD displeje založené, využijeme obrázok štruktúry TFT LCD displeja.