Je optický digitálny údajový nosič informácii, optický disk so zápisom a čítaním údajov pomocou laserového lúča. Pôvodne bol vyvinutý firmami Philips a Sony. Určený pre digitálny záznam zvuku, predstavený bol v 80-tych rokoch. Funguje na princípe odrazu laserového lúča od lesklého povrchu disku – land snímaného fotoelementom. Lesklý povrch disku je prerušovaný oblasťami, ktoré vychyľujú alebo pohlcujú laserový lúč – pit. Zmeny intenzity laserového lúča vyvolávané striedaním oblastí land a pit sú vyhodnotené fotoelementom a elektronikou ako informácia. Laserový lúč má dĺžku okolo 780nm a výkon do 4mW.

Vlastné prevedenie disku Polykarbonatový kotúč má vylisované jamky pity a šírkou 0,6 um a dĺžkou od 0,83 um do 3,3 um. Tento základ je pokrytý reflexnou – hliníkovou vrstvou a najvrchnejšiu vrstvu tvorí chránený lak.

Dáta sú uložené v špirálovitej drážke, ktorá sa číta od stredu ku kraju. Rozteč medzi drážkami je 1,6um. Pre základný variant CD ROMso základnou rýchlosťou čítania údajov bol definovaný údajový tok 150kB / s, čo zodpovedá približne 170 kB / s po odčítaní údajov potrebných na opravu chýb. Ďalšie zvyšovanie rýchlosti v súčasnosti už nemá zmysel, rýchlosť toku údajov je limitovaná možnosťami systémovej zbernice a ďalšími komponentmi.

Na rozdiel od diskových zariadení, ako napr. disketa, nie sú údaje ukladané do sústredných kružníc, ale do jednej dlhej špirály podobne ako na gramofónovej platni.

Kapacita týchto diskov je veľká: 650 MB až 700 MB.